V Nižnej Myšli blízko Košíc začal kopať už v roku 1977, onedlho sa malá dedinka stala veľkým európskym náleziskom. LADISLAV OLEXA (60) strávi tohto roku na vykopávkach v Nižnej Myšli bez prestávky tridsiatu siedmu letnú sezónu.
Kedy sa začína a kedy sa končí vaše leto?
„Určite sa nezačína 21. júna a nekončí sa 21. septembra. Od študentských čias bolo pre mňa leto neustále v znamení terénneho archeologického výskumu. V zime a na jar sa neviem dočkať, kedy nadíde ten deň, aby som mohol zbaliť pár svojich vecí a presťahovať sa zo svojej kancelárie do tábora v Nižnej Myšli. Nikdy sa neriadim kalendárom. Leto sa pre mňa začína vtedy, keď mi matka príroda dovolí ísť do terénu. Pamätám si, že v časoch, keď bol na výskum relatívne dostatok financií, obyčajne sme začínali okolo 1. mája a často sme končili, keď napadol prvý sneh. Teraz je situácia iná. Sezóna sa skracuje zhruba na tri mesiace, teda od polovice júna do polovice septembra.“
Nemrzí vás, že takmer štyridsať rokov ste neboli na letnej dovolenke, že počas sezóny nepoznáte víkendy či sviatky?
„Pre niekoho je leto bez mora v Chorvátsku, na Kréte či tureckej riviére nepredstaviteľné, iní putujú za pamiatkami po celom svete. Mojou najmilšou, jedinou a mám taký pocit, že aj celoživotnou destináciou je Nižná Myšľa, kopec Várhegy a okolie. Tam nachádzam všetko, za čím musia iní ľudia precestovať tisícky kilometrov – dobrodružstvo objavovania a spoznávania, hľadania súvislostí, úžas nad neuveriteľnou zručnosťou a kumštom našich praprapredkov, radosť z reálneho návratu do ďalekej minulosti. Tá obeta stojí za to!“
Patríte medzi šťastlivcov, pre ktorých je koníček zamestnaním. Vy ste vlastne celý život na dovolenke. Čo vás dokáže otráviť?
„Zima a lejaky, aké boli pred pár dňami. Je skrušujúce, keď musíme čakať, kým sa vyčasí, odtečie voda, vyschne blato. Dlhotrvajúce dažde dokážu často zničiť veľkú časť našej roboty. V našich zemepisných šírkach je to iné ako napríklad v Egypte, kde môžu kopať niekoľko mesiacov bez prestávky. Práve preto sa počas sezóny snažíme maximálne využiť každý deň.“
Pamätám si na sezónu, keď ste pre dlhotrvajúce horúčavy mohli pracovať len zavčas rána a neskoro popoludní, na kameň vyschnutú pôdu ste museli polievať. Aké leto je pre vás ideálne?
„Optimálne podmienky sú okolo dvadsaťpäť stupňov, pod mrakom, mierny vetrík, svieži nočný dáždik, ktorý ranné slnko vysuší. O tom však môžeme len snívať. Skúste rozkázať vetru a dažďu!“
Po lete prichádza jeseň a dlhá zima. Neubíja vás čakanie?
„Archeológ nie je medveď, zimu neprespí. Zimné mesiace nie sú o nič menej vzrušujúce, zaujímavé, dobrodružné. Nálezy treba odborne spracovať, vyhodnocovať, evidovať, dokumentovať. Vtedy je čas aj na prípravu správ, textov a publikácií, ktoré zhŕňajú výsledky terénneho archeologického výskumu. Práve v týchto dňoch by mal vyjsť prvý z troch katalógov, ktorý dokumentuje nálezy z 310 hrobov, ktoré sme odkryli ako prvé.“
V priebehu výskumu ste zaevidovali tisícky nádherných nálezov vrátane šperkov zo zlata, jantáru, bronzu či fajansu, dokonale odliatych bronzových zbraní, úžitkových i umeleckých predmetov zhotovené z keramiky, kostí, parožia či kameňa. Niektoré sú doslova unikáty. Ktorý je vášmu srdcu najbližší?
„Patrí k nim napríklad praveká detská hrkálka. Bolo fascinujúce po tri a pol tisíci rokoch opäť počuť jej zvuk. Pre mňa najmilším nálezom je vozíček, hračka vyrobená z pálenej hliny. Našli sme ju v jednom detskom hrobe. Dostal sa aj do učebnice dejepisu pre základné školy. Chodia k nám do múzea deti a keď ho spoznajú, mám pocit, akoby ma pohladili po duši.“
V National Geographic vyšla pred niekoľkými rokmi pod názvom Slovenské Mykény reportáž o výsledkoch archeologického výskumu doby bronzovej a otomanskej kultúry na Slovensku. Podstatnú časť textu a bohatú fotodokumentáciu venujú autori vašej práci. Nie je trúfalé porovnávať Nižnú Myšľu s legendárnymi Mykénami?
„National Geografic je populárnovedecký časopis určený širokým masám čitateľov, ktorý si takúto hyperbolu môže dovoliť. V špecializovanom časopise by takýto titulok vyvolal úsmev na tvárach odborníkov. Doterajší poznatky z Nižnej Myšle sú však dôkazom, že osada na kopci Várhegy patrila minimálne v Karpatskej kotline k najvýznamnejším ekonomicko-mocenským centrám doby bronzovej s prekvitajúcou metalurgiou farebných kovov, remeselnou výrobou, čulým obchodom s baltskými krajinami i Stredomorím, že vnútorný spoločenský vývoj i diferencovaná sociálna štruktúra obyvateľov osady dosiahli v tom čase vysokú civilizačnú úroveň oveľa skôr ako v iných častiach tohto regiónu. Asi nie je náhoda, že osada v Nižnej Myšli bola rozlohou približne rovnako veľká ako Mykény.“
Opevnená osada s pohrebiskom sa rozprestiera na približne desiatich hektároch, našli ste takmer osemsto hrobov, založili ste klub priateľov archeológie Collegium Myssle, stáli ste pri zrode prvého neštátneho archeologického múzea v miestnom kláštore, priebeh a výsledky výskumu prezentovali prestížne magazíny a časopisy National Geographic, Archeologia Viva, Swiat wedi, Slovenská archeológia, Nižnú Myšľu ste preslávili v zahraničí. Čo viac si môžete želať?
„V spolupráci so samosprávou máme pripravený projekt výstavby archeologického skanzenu. Už niekoľko rokov čaká na realizáciu...“
V čom je problém?
„V peniazoch. Vytiahnuť ľudí za archeológiou je celosvetový trend. Na rozdiel od nás v susedných krajinách v Maďarsku, v Poľsku a Česku peniaze sa našli a skanzeny perfektne fungujú, čím prispievajú k rozvoju poznania určitej etapy dejín krajiny, agroturistiky, kultúrnej úrovne národa. Bolo by hriechom zanechať také bohaté dedičstvo len v publikáciách či v kamenných múzeách.“
Koľko letných „dovoleniek“ mienite stráviť na kopci ?
„Netuším. Nezáleží to len na mne. Som presvedčený, že v Nižnej Myšli je ešte stále dosť práce pre ďalšiu generáciu archeológov, že kto nehľadá, nič nenájde. Keď mi nedávno starosta blahoželal k meninám, upozornil som ho, že ako čestného občana ma oni budú musieť pochovať.
