BRATISLAVA. „Bol to veľký a ambiciózny experiment,“ hovorí historik Ján Steinhübel o príchode Cyrila a Metoda pred 1150 rokmi.
V tom čase už mali solúnski bratia za sebou aj iné exotické misie. Kresťanstvo šírili v Bagdadskom kalifáte aj v Chazarskom kaganáte v blízkosti Volgy.
Zámer veľkomoravskej kristianizačnej misie bol však väčší, ako by sa na prvý pohľad zdalo – rozšíriť sa mala aj na ďalších Slovanov.
„Konštantín chcel dosiahnuť taký výsledok, aby si z Veľkej Moravy brali príklad aj ostatní,“ hovorí Steinhübel. Vyhnanie ich žiakov z Veľkej Moravy a jej zánik však tento cieľ prekazili.
Prečítajte si rozhovor s historikom:
Solúnskych bratov využili fašisti, komunisti aj národniari
Idealisti a vizionári
Oslavy
Čo sa chystá
- Národná rada si vo štvrtok Cyrila a Metoda pripomenie schôdzou, na ktorej sa zúčastnia aj prezident, premiér a členovia vlády. Okrem príhovorov zaznie hudobné dielo Proglas Ľuba Horňáka, ktoré odspieva aj poslanec Smeru Dušan Jariabek.
- V Nitre sa v piatok začne národná púť, potrvá celý víkend. Organizátori prvý deň označili ako duchovno-historický, druhý má byť v slovanskom duchu (súčasťou je aj vernisáž medovníkových umeleckých diel Cyrila a Metoda) a tretí má prívlastok nitriansky.
- Slávnosti prichystalo aj Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni s gréckokatolíckou cirkvou. Okrem liturgie je naplánované aj folklórne predstavenie.
Byzancia, odkiaľ bratia prišli, bola v tom čase kultúrnym centrom Európy.
„Ak porovnáme Konštantinopol s kamennými ulicami, starobylými chrámami či dokonca vodovodmi, bola popri ňom Veľká Morava s drevenými či s hlinenými chatrčami, v ktorých bývala aj elita, nesmierne zaostalá,“ hovorí Vladimír Turčan z Archeologického múzea SNM.
Kresťanstvo tu však už aj v tomto čase malo svoje korene, šíriť sa začalo výraznejšie najmä zo susednej Franskej ríše.
„V čase príchodu Cyrila a Metoda už žili na našom území dve generácie kresťanov,“ hovorí Steinhübel.
Knieža Rastislav však chcel byť od Franskej ríše nezávislý a vierozvestci zasa prijali výzvu posunúť krajinu vpred.
„Idealisti boli aj v porovnaní s bavorskými biskupmi, ktorí svoju kresťanskú misiu vnímali skôr politicky a pragmaticky,“ hovorí Steinhübel.
Jedným z cieľov bolo šírenie vzdelania. To sa im podľa historikov aj podarilo. Rôzne sú ich názory na to, či sa ujalo písmo, ktoré priniesli.
„Spoločnosť nebola vtedy na to pripravená. Sám Svätopluk bol zrejme analfabetom a nech boli akíkoľvek idealisti a vizionári, neboli tu vtedy na to reálne základy,“ hovorí Turčan s tým, že prím na území krajiny hral stále dovtedajší latinský jazyk.
Podľa historika Steinhübela sa však v období ich pôsobenia rozbehla vo veľkom prekladateľská aj literárna činnosť, životopisy oboch vierozvestcov napísali v staroslovienčine aj ich žiaci.
„Tí si písmo po ich vyhnaní z Veľkej Moravy odniesli so sebou do Bulharska a Chorvátska. V Bulharsku hlaholiku nahradili cyrilikou a tá je predchodkyňou dnešnej azbuky,“ hovorí Steinhübel.
Tak sa Cyril a Metod stali dôležitými aj pre pravoslávnych kresťanov.
Najväčší prínos?
Názory historikov sa rôznia aj pri otázke, aký bol najväčší prínos vierozvestcov.
Podľa Turčana je najmä v písomných prameňoch, ktoré sa nám vďaka ich pôsobeniu zachovali.
Steinhübel ho vidí oveľa vážnejšie. Myslí si, že ich zásluhou získala Veľká Morava arcibiskupstvo a tým nielen cirkevnú nezávislosť, ale pápežským privilégiom Industraie tue aj štátoprávnu legitimitu.
„Vďaka ich diplomatickému talentu získali pre Veľkú Moravu i s podporou u pápeža uznanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Samotným veľkomoravským kniežatám by sa to nepodarilo.“
Emancipácia od Frankov by sa v tomto období nepodarila bez vierozvestcov ani podľa historika Adama Hudeka.
Medzi historikmi sa však stále vedú spory, či niečo z tejto misie prežilo aj zánik Veľkej Moravy. Na ich odkaz nadviazali najmä snahy národovcov v 19. storočí.
Tradícia Cyrila a Metoda sa však na území Slovenska oprášila najmä v období osvietenectva.
„Česi si ich pripomínali ako svätcov, čo významne podporil aj panovník Karol IV. Mária Terézia, ktorá si zasa chcela získať sympatie gréckych katolíkov v Halíči, zariadila, aby Cyrila a Metoda pápež vyhlásil za svätcov pre habsburskú monarchiu,“ hovorí Steinhübel.
Odkaz Cyrila a Metoda si podľa neho pripomínajú aj v krajinách, kde pôsobili – v Bulharsku, Chorvátsku, na Balkáne, ale i v pravoslávnych krajinách.
„U nás sa cyrilometodská tradícia udržiava, najmä jej náboženská zložka. Nemá však už taký výrazný mobilizačný a protestný ráz ako v minulosti,“ hovorí Hudek.
