„Držitelia moci sa veľmi radi vyhlasujú za dedičov alebo završovateľov politických vízií historických osobností. Vytvárajú tak predstavu, že ich politické ciele nie sú ničím novým, ale naopak prirodzene nadväzujú na overené tradície národného alebo štátneho vývoja,“ hovorí historik ADAM HUDEK zo Slovenskej akadémie vied.
Kedy sa u nás dostal výraznejšie do povedomia odkaz Cyrila a Metoda?
Od 19. storočia mal mimoriadne dôležité miesto vo vznikajúcej predstave o slovenských národných dejinách. Už vtedy bol politicky využívaný v silnejúcich nacionálnych zápasoch v Uhorsku, najmä ako dôkaz starobylosti a dávnej vyspelosti Slovákov. Svätci Cyril a Metod navyše pôsobili ako dostatočne významná a čisto slovanská alternatíva k maďarským patrónom Uhorska. V slovenskom prostredí mala tradícia oboch svätcov silné politické a národnostné významy, ktoré niekedy zatieňovali aj jej náboženský ráz.
Aký politický význam teda získali?
Od 19. storočia bolo uctievanie kultu svätého Cyrila a Metoda chápané aj ako politická manifestácia – protest proti vízií maďarského Uhorska. Politické využívanie odkazu Cyrila a Metoda sa v 20. storočí už len posilňovalo. V prvej československej republike sa snažila Česká strana prepojiť navzájom cyrilometodskú a husitskú tradíciu. Naopak, pre ľudákov bola voľba medzi Husom a Cyrilom a Metodom prezentovaná ako voľba medzi nenávideným čechoslovakizmom a obhajobou slovenských katolíckych tradícií. Príkladom je citát z denníku Slovák: „Bolo nami zvoliť Husa a Luthera alebo Cyrila a Metoda. Slováci volili Cyrila a Metoda, štréberi a neslováci Husa a Luthera.“ Politická interpretácia cyrilometodskej tradície sa v rámci prvej republiky postupne stala doménou slovenských autonomistov.
Cyrila a Metoda v 20. storočí často na svoje ciele zneužívala aj propaganda. Čo rozhoduje o tom, či je konkrétna historická postava pre propagandu zaujímavá?
