NEW YORK, BRATISLAVA. Denník New York Times priniesol cez víkend článok o segregovaní rómskych detí na českých školách.
Tieto deti sú aj dnes umiestňované do špeciálnych škôl, a to napriek rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2007.
Americkí novinári upozornili na štatistiky, ktoré ukázali, že v súčasnosti je neúmerne veľký počet žiakov zo sociálne vylúčených skupín, hlavne rómskych komunít, umiestňovaných do tzv. praktických škôl.
Tento typ škôl navštevujú deti s mentálnym postihnutím alebo deti s úradmi nariadenou nápravnou výchovou. Pararelne s tým však dochádza potichu k ďalšiemu o vyčleneniu rómskych detí od majority.
V roku 2010 približne tretina rómskych žiakov chodilo práve do praktických škôl, minulý rok sa ich počet zmenšil na 26 percent zo všetkých žiakov, píše New York Times.
V novembri minulého roka pritom česká vláda avizovala úplne zrušenie praktických škôl, po vlne kritiky od tohto zámeru ustúpila. Pod petíciu za zachovanie praktických škôl sa do marca tohto roka podpísalo viac ako 76-tisíc ľudí.
Pod tlakom Únie
Česká vláda je pod silným tlakom Európskej komisie, aby našla riešenie problému s praktickými školami. „Väčšinou začínajú rómske deti chodiť do normálnej základnej školy, tam je vyhodnotené ako problémové a preradia ich do praktickej školy,“ povedala pre New York Times Petra Klingerová z Programu sociálni integrace.
Tieto deti potrebujú podľa jej slov individuálny prístup učiteľov, ale české školy im ho nedokážu poskytnúť.
"Obce nechcú meniť status quo, väčšina Čechov nechce, aby ich deti chodili do školy s Rómami, Rómovia sú spokojní, lebo majú ľahšiu školu, učitelia sa zase spoliehajú na to, že môžu presunúť problémové dieťa inam," opisuje situáciu Klingerová pre New York Times.
Bez vzdelania nie je práca
Segregácia detí do praktických alebo špeciálnych skôl má však aj na ekonomiku krajiny.
„Nemať žiadne vzdelanie, znamená nemať prácu a žiť na príspevkoch od štátu,“ upozornila pre New York Times Martina Pařízková z Amnesty International.
České ministerstvo školstva sľubuje od septembra veľké zmeny. Tie zahŕňajú väčšiu podporu pri výučbe pre "problémových" žiakov a nový systém hodnotenia. Námestník tamojšieho ministerstva školstva Jiří Nantl však detaily týchto reforiem pre americký denník nepredstavil.
Segregácia na Slovensku i v Grécku
Podobný článok o segregovaní rómskych detí pritom New York Times publikoval už v máji, keď redaktori prišli do základne školy v Šarišských Michaľanoch. Okresný súd v Prešove v minulosti rozhodol, že na tejto škole dochádzalo k segregácii rómskych detí. Išlo o historické rozhodnutie v novodobej histórii Slovenska.
V máji zase Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že grécke úrady musia zastaviť segregáciu rómskych žiakov na školách. Podľa informácií Amnesty International išlo už o tretie rozhodnutie zo Štrasburgu pre grécke školstvo.
Európska komisia sa zaviazala, že bude konať, ak odhalí systematickú diskrimináciu v členskom štáte Únie. Podľa Amnesty Internation zatiaľ ale nekoná. Mimovládka preto v júni odovzdala petíciu, ktorú podpísalo 93-tisíc ľudí, na ráznejší boj proti diskriminácií.

Beata
Balogová
