Z Kandaháru od nášho redaktora Matúša Burčíka
KANDAHÁR. Nemožno za jeden deň zistiť, čo teraz prežívajú slovenskí vojaci na základni v afganskom Kandaháre.
Telo 35-ročného čatára Daniela Kavuliaka, ktorý zahynul po útoku teroristu, priviezol v stredu večer z Afganistanu vládny špeciál.
Lietadlo z Bratislavy štartovalo okolo štvrtej ráno. Cesta do Kandaháru trvala takmer šesť hodín. Časový posun je tam plus 2,5 hodiny.
Výprava premiéra Roberta Fica a ministra obrany Martina Glváča mala byť veľmi rýchla. Návšteva dvoch zranených vojakov v miestnej nemocnici, potom oficiálna rozlúčka so zosnulým čatárom a návrat domov.
Pre komplikácie s tankovaním a potom motorom sa napokon z plánovaných zhruba dvoch hodín natiahla na dvojnásobok. Celkovo misia aj s letom trvala 16 hodín.
Pokyny boli vziať si oblečenie s dlhými rukávmi, slnečné okuliare a opaľovací krém. Na mieste bolo po prílete 36 stupňov a ostré slnko, čo sa tie prvé dve hodiny dalo vydržať bez problémov.
Čakanie na rozpálenom letisku už bolo horšie.
Je v umelom spánku
Po prílete prišiel pre skupinu konvoj siedmich vozidiel. Tri terénne automobily patrili premiérovi a jeho sprievodu, novinári sa viezli v mikrobuse.
Zvyšok kolóny tvorili tri veľké biele fordy vojenskej polície.
Vojaci neustále hliadkovali okolo. Členovia delegácie sa však mohli pohybovať bez prilieb a nepriestrelných viest.
Do nemocnice novinárov z bezpečnostných dôvodov nevpustili.
"Navštívil som obidvoch ťažko zranených. Martina aj Maťa. Jeden komunikuje úplne v poriadku. Má ťažké zranenie v hrudnej časti. Je však stabilizovaný," konštatoval Fico.
Druhý vojak je stále v umelom spánku.
Útok bez varovania
Základňa je prehliadkou najmodernejšej vojenskej techniky Američanov. Pôsobí bezpečne, organizovane a zároveň trochu chaoticky.
Vojaci rátajú s tým, že každú chvíľu môže prísť odniekiaľ ďalší útok. Tak to bolo aj v utorok.
"Napadli nás zo zálohy bez akéhokoľvek varovania. Bola na nás vedená streľba zozadu zo vzdialenosti asi 20 až 30 metrov. Streľba sa opätovala," hovorí vojak Milan Kudera, ktorý bol zranený ľahko.
Na miesto, kde sa útok odohral, sme sa nedostali.
Morálka neklesla
Slovenskí vojaci zo základne nevychádzajú.
Ich kemp je len pár minút cesty od letiska. Dve ulice zoradených kontajnerov, v ktorých počas polročnej misie bývajú. Dá sa pozrieť aj dnu? "Radšej nie," odvetí jeden z nich.
Na konci ulice je malé ihrisko a spoločenská miestnosť. V nej má teraz čatár Daniel Kavuliak kondolenčnú knihu.
Oficiálna rozlúčka s ním bola na letisku.
Rakvu zakrytú slovenskou zástavou priváža veľké americké bojové vozidlo, ktoré pôsobí nezničiteľne. Pred ním pochodujú traja vojaci. Dve skupiny vojakov lemujú prístupovú cestu k lietadlu, kde rakvu naložia pomocou prepravníka. Hrá vojenská hudba a hovorí kaplán, ktorého pre hluk z letiska nie je veľmi počuť.
So slovenským vojakom sa takto základňa v Kandaháre lúčila po prvý raz.
"Morálka chlapcov neklesla. Myslím, že toto nešťastie skôr posilnilo kolektív. Nikdy som nezažil v Afganistane slovenskú vlajku na pol žrde, je to prvý raz. Možno niečo, čo je na polceste, nie je dokonalé. Ale verím, že táto vec nás dokáže všetkých stmeliť," hovorí po oficiálnej časti kaplán Viktor Sabo. Vojaci ho familiárne volajú Padre.
Lietadlo s telesnými pozostatkami Daniela Kavuliaka pristálo v Bratislave večer o 19.48 hodine.
