Erik Baláž (35) vyštudoval odbor ekológia lesa na Technickej univerzite vo Zvolene. Od roku 1998 je členom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Venuje sa najmä ochrane Tatier a veľkých šeliem. Baláž je spoluautorom knihy Posledná pevnosť a filmu Strážca divočiny. Momentálne pracuje na filmovom dokumente s názvom Vlčie hory o divokej prírode Východných Karpát.
Prečo sa zaoberáte práve veľkými šelmami? Je v tom niečo osobné alebo viac profesionálne?
"Svet s veľkými šelmami je úplne iný ako bez nich. V lese s vlkmi, medveďmi a rysmi si uvedomujete ich prítomnosť na každom kroku. Pritom môžete v lese stráviť aj desiatky dní a neuvidíte žiadnu šelmu. Samotná možnosť stretnutia prináša vzrušenie a les robí tajomnejším. Keď sa so šelmami reálne stretnem, býva to zážitok na dlhé roky. Je to ako stretnutie s dávnou minulosťou, keď sme aj my bývali lovcami a boli sme súčasťou divokej prírody."
Študovali ste na univerzite vo Zvolene, ale momentálne ste so svojimi konškolákmi často na opačných barikádach. Nechodili ste na spoločné prednášky, alebo v čom to je?
"Technická univerzita má technické zameranie a lesníctvo je odbor určený na produkciu dreva. Na škole sa síce učí množstvo vecí aj o iných organizmoch, ako sú stromy a lykožrúty, no v lesníckej praxi sa s nimi už príliš neuvažuje. Väčšina študentov lesníctva dnes robí úplne inde, niektorí dokonca v ochrane prírody. Lesníctvu sa venuje len malá časť študentov a mám pocit, že takúto prácu dostanú tí najkonzervatívnejší. Takže napriek rovnakej škole, spektrum názorov zostáva široké."
Kedy ste dospeli k poznaniu, že nemôžete byť lesníkom alebo poľovníkom?
"Už od šestnástich ma fascinovala divoká príroda, čo je do značnej miery v protiklade s lesníctvom. Keď som išiel študovať na lesnícku školu, vedel som, že nechcem byť lesníkom. Chcel som len spoznať, ako uvažujú o prírode lesníci. Myslel som si, že táto škola mi dá dobrý základ pre prácu v ochrane prírody. V tomto smere to bola správna voľba."
Ochranári prírody, lesníci a poľovníci tvrdia to isté, že chránite, ale robíte každý niečo iné a inak.
"Lesníci, ktorí presadzujú ťažbu aj v prísne chránených územiach obyčajne argumentujú tým, že ťažba lesu prospieva. Niektorí si uvedomujú, že to nie je pravda, ale potrebujú ťažiť, a tak sa im takáto argumentácia hodí. Iní si naozaj myslia, že ťažbou „chorých“ stromov ochraňujú zdravé. Myslím, že hlavný rozdiel medzi ochranármi a lesníkmi je v tom, čo považujú za les. Pre lesníkov sú to najmä stromy, a tie treba ochraňovať za každú cenu. Ochranári sa snažia vidieť tisícky druhov a poprepletané vzťahy. Pre ochranára tak môže mať mŕtvy strom vyššiu hodnotu ako živý."
Študujete a pozorujete správanie medveďov a vlkov, napísali ste knihu, nakrútili film Sme si v niečom podobní? Mame niečo z vlka, medveďa?
"S vlkmi máme veľa spoločného, pretože žijeme v rodinách. V dávnej minulosti sme lovili spoločnú korisť a na jej ulovenie sme potrebovali podobné vlastnosti. Vlky chránili naše obydlia pred nebezpečenstvom, a tak sa naše životy stali bezpečnejšími a pravdepodobne sme aj vďaka prvým „vlkopsom“ začali žiť dlhšie. S medveďom máme zase podobný výzor, fascinuje nás jeho sila a schopnosť nájsť potravu."
Človek si vo vývoji domestikoval vlka, prečo nie medveďa? Krotké tancujúce medvede predvádzali ako atrakciu na celom svete.
"Medvede neboli také vhodné pre domestifikáciu. Vlky žijú na rozdiel od nich v sociálnych skupinách."
Roky sa diskutuje o tom, či sú medvede a vlky premnožené a koľko ich je. Prečo ich nevieme spočítať? Potrebujeme to vôbec vedieť?
"Zistiť počet šeliem je veľmi náročné, pretože žijú skrytým spôsobom a pohybujú sa na obrovských územiach. Jednoduchšie je spočítať svorky vlkov. Ich teritóriá sa obyčajne neprekrývajú. Svoriek je na Slovensku vyše 40. Počet vlkov vo svorke však kolíše najmä v závislosti od poľovníckej sezóny. V lete, keď majú mláďatá, ich môže byť päť až osem, konca doby lovu sa obyčajne dožije len polovica z nich.
A medvede?
"Teritóriá medveďov sa prekrývajú, a preto je ťažké zistiť ich počet. Ten však nie je podstatný. Na Slovensku sú územia, kde ich žije relatívne veľa a nie sú s nimi problémy. Existujú aj územia s chronickými problémami s medveďmi, napríklad mesto Vysoké Tatry. Pre zníženie množstva konfliktov je účinnejšia skôr prevencia než odstrel. Početnosť veľkých šeliem teda nie je taká podstatná, ako by sa zdalo. Určitý spôsob monitoringu je však vhodný, aby sme videli prípadné negatívne trendy vo vývoji populácii."
Čo vám napadne ako prvé, keď počujete spojenie poľovník - ochranca zvierat?
"Môže to byť spôsob manipulácie verejnej mienky, ale aj úprimné presvedčenie. Ak je to myslené úprimne, rád s takýmito ľuďmi diskutujem. Mám niekoľko kamarátov poľovníkov a celkom si rozumieme. Väčšinou sú ochotní uznať, že tým nezachraňujú svet pred premnoženými zvieratami, ale robia to pre potešenie z lovu. Tejto vášni dokážem rozumieť, ak sú pravidlá lovu aspoň trochu férové a nezabíjajú vzácne druhy."
Čo vám napadne, keď vidíte trofeje šeliem?
"Predstavím si živé zviera."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
