BRATISLAVA. Košické sídlisko Západ sa snaží radikálne vyriešiť problém s neprispôsobivými Rómami.
Medzi ulicami Mikovíniho a Petzvalova postavilo múr, ktorým zabránilo ľuďom z Luníka VIII a Luníka IX chodiť medzi miestnych.
Protirómskych múrov na východe postupne pribúda, ide už o ôsmu segregačnú stavbu od roku 2009, ktorá vznikla v Košickom alebo Prešovskom kraji. V týchto regiónoch žije najviac Rómov.
Moment prekvapenia
Samosprávy nikto pri stavbe múrov neobmedzuje. Mestá a obce si ju schvália prakticky samy, rozhodujú ich stavebné úrady. Pred stavbou sa nekoná prakticky žiadna verejná diskusia, radnice využívajú moment prekvapenia.
„O stavbe segregačných múrov sa dopredu nehovorí, aby im niekto zámer neprekazil,“ potvrdzuje Miroslav Pollák, bývalý splnomocnenec vlády pre Rómov.
Podľa neho však treba najskôr odstrániť múry v hlavách ľudí. Betónové zábrany a protirómske ploty nie sú iba na východe, ale aj v Partizánskom, vo Vrútkach, v Zlatých Moravciach, Seredi či v Plaveckom Štvrtku. Miesta a obce sa bránia, akýkoľvek náznak rasizmu odmietajú.
„Žiadna segregácia, my sme iba zamurovali kúsok plota a zabránili im vynášať odpadky k Váhu,“ vysvetlil Ľubomír Veselický, zástupca primátora Serede. Rómovia z Cukrovarskej 181 podľa neho neplatili mestu za komunálne služby a ich dlh od roku 2005 dosiahol 70-tisíc eur.
„Samozrejme, že sa vyhovárali na hlúposti a hľadali dôvody, aby diera v plote zostala. Jednoducho sme povedali nie, budete sa správať tak, ako my chceme a bude čisto,“ opísal rázny prístup mesta Veselický.
Na múry nestačia
Štát nevie, ako segregáciu v bývaní riešiť. „Stavebný zákon nedefinuje pojem segregačná stavba, ani si nevieme predstaviť, že by sme ich určili,“ povedal Martin Kóňa, hovorca ministerstva výstavby.
Radnice sa zmenám pri rozhodovaní o stavbách bránia. „Obce najlepšie poznajú miestne podmienky,“ tvrdí Marta Bujňáková, hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska.
Proti vyčleňovaniu menšín na okraj spoločnosti antidiskriminačný zákon nestačí. „Zákon dostatočne nerieši problém rozdeľujúcich múrov,“ upozorňuje Michal Zálešák z Európskeho centra pre práva Rómov.
Ešte v roku 1974 sa Československo zaviazalo v Dohovore OSN, že odstráni všetky formy rasovej diskriminácie. „Pribúdajúce múry oddeľujúce svet našich Rómov a nás ostatných sú obrazom rastúcej frustrácie a prejavom rezignácie,“ myslí si odborník na rómsku problematiku Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.
Aktivista Tomáš Rafa minulé leto ako súčasť projektu Nový nacionalizmus pomaľoval aj dva protirómske múry - v Sečovciach a Ostrovanoch.
„V Sečovciach som zmenil pohľad na život v rómskej osade. Boli prázdniny a maľovať chceli takmer všetky deti z osady. Medzi nimi aj tie, ktoré fetovali toluén,“ hovorí Rafa. Prekvapilo ho, že múr zostal po roku nepoškodený ani maľby nikto nezničil.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
