BRATISLAVA. Dva mesiace po uvedení filmu Kauza Cervanová sa ozvali niekdajší vyšetrovateľ, prokurátor a sudca, aby ukázali dôkazy o vine siedmich odsúdených mužov z Nitry.
Tí sa už roky snažia súdy a verejnosť presvedčiť, že boli za mrežami neprávom. Druhá strana verejne vystúpila po prvý raz.
Stanovisko bývalého vyšetrovateľa Vladimíra Lamačku, prokurátora Milana Valašíka a Juraja Klimenta z Najvyššieho súdu zverejnil časopis Plus sedem dní.
Píše, že aby mohli prehovoriť, nechali sa zbaviť mlčanlivosti. Ich podmienkou bolo, že „sa nechcú konfrontovať s vrahmi“.
Ako dôkaz usvedčujúci odsúdeného Milana Andrášika zverejnili plánik miesta činu, ktorý nakreslil v roku 1981 vo vyšetrovacej väzbe. Je na ňom opis miesta neďaleko obce Kráľová pri Senci, kde študentku Ľudmilu Cervanovú utopili v jazierku a telo hodili do blízkej riečky.
Ako vznikol plánik
Fakty
37 rokov kauzy
študentku Ľudmilu Cervanovú zavraždili v júli 1976, skupinu Nitranov polícia obvinila v roku 1981, súd ich najskôr uznal za vinných v roku 1982, Najvyšší súd ČSFR v októbri 1990 verdikt zrušil a nariadil nový proces, skončil sa až v decembri 2006 verdiktom vinní.
Až na základe Andrášikovho svedectva vraj vyšetrovatelia zistili, že študentka bola utopená v inej vode, než v akej ju našli, čo vraj neskôr potvrdila expertíza.
Valašík tvrdí, že nákres najskôr nepovažovali za vierohodný, lebo keď prišli na miesto, jazierko nebolo prepojené s riekou, ako to znázorňuje.
„Starosta nám na naše prekvapenie povedal, že v roku 1976 jazierko skutočne bolo prepojené s potokom.“ Potvrdil to vraj aj Geologický ústav.
Andrášik vo štvrtok pre SME povedal, že plánik kreslil a napísal aj priznanie. Hovorí, že ho k tomu donútil spoluväzeň Ivan Fagan, ktorého naňho nasadili, aby ho šikanoval. Fagan mu vraj hovoril, čo a ako má kresliť.
„Vytvoril si story a nákres chcel odo mňa, aby som mu jeho fikcie potvrdil ako pravdivé.“ Upozorňuje, že podľa nákresu by sa rieka musela vlievať priamo do jazierka. „Za krátky čas by sa zatopilo okolie vodou.“
Fagan v roku 2001 pre Nový Čas potvrdil, že spolupracoval s políciou a na Andrášika tlačil. „Áno, donútil som ho. Ale nevedel som, čo napíše. Priebeh toho, ako sa to stalo, bol z jeho hlavy.“
Redakcii sa s Faganom spojiť nepodarilo. Okolnosti nátlaku zo strany spoluväzňov mal v novom procese od roku 2002 riešiť Krajský súd v Bratislave. Vo verdikte, ktorým v januári 2004 potvrdil vinu obžalovaných, však uvádza, že vzhľadom na odstup času ich už nedokázal nájsť.
„Týchto svedkov preto súd nemohol vypočuť.“ Rovnako sa nepodarilo zistiť analýzy vzoriek vody, ktoré mali byť odobrané v roku 1976.
„V spisoch sa nenachádza analýza týchto vzoriek,“ konštatovala predsedníčka senátu Soňa Smolová. Andrášik tvrdí, že „rozbor vody úmyselne zničili policajti, aby sa nemohlo dokázať, že tá mŕtvola vôbec nebola v žiadnom jazierku“.
Sudcovia uverili, že verejnosti nemusia nič vysvetľovať. Presne ako v prípade Ľudmily Cervanovej, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Priznanie svedkyne
Účasť na vražde Andrášik najskôr popieral. Potom sa niekoľkokrát priznal, no neskôr to odvolal.
Na súde v máji 1991 hovoril aj o Faganovi, že ho škrtil a hrozili mu trestom smrti. Tvrdil tiež, že pri výsluchu v auguste 1981 mu „mykali stoličkou a naznačovali údery karate“.
Ako ďalší dôkaz proti odsúdeným spomína Lamačka priznanie Viery Zimákovej, ktorá podľa verdiktu bola svedkyňou vraždy a povedala o tom aj vtedajšiemu manželovi. Neskôr to obaja odvolali.
Zimáková už zomrela. S jej exmanželom Otom Vozárom sa redakcii nepodarilo skontaktovať.
Beata
Balogová
