Radikalizuje sa česká spoločnosť vo vzťahu k rómskej komunite?
Nerada by som hovorila o českej spoločnosti ako celku. Bohužiaľ, väčšia časť obyvateľov v Českej republike má podľa posledných prieskumov verejnej mienky negatívny vzťah k Rómom. To je celkom ústálený stav, ale nejde o radikálne postoje. Protirómskych demonštrácií (v Českých Budějoviciach - pozn. red.), ktoré sprevádzalo vykrikovanie radikálnych hesiel, sa zúčasnili aj niektorí miestni obyvatelia. Je to však iba malá časť znich, vždy sa nájde dostatočný počet domácich obyvateľov, ktorí s touto radiklaizáciou nesúhlasia. Iba to nedávajú tak okázalo a hlasito najavo.
Čo sa stalo v Českých Budějoviciach?
V Českých Budějoviciach sa opakuje scénar, ktorý poznáme z predchádzajúcich rokov z iných miest, napríklad zo severu Čiech. Pravicoví extrémisti využívajú určitý konflikt medzi Rómami a nerómskym obyvateľstvom v meste, kde dlhodobo eskaluje napätie medzi minoritou a majoritou. Konkrétne išlo o konflikt rodičov na pieskovisku na sídlisku Máj. Na základe tejto jednej udalosti zvolali extrémisti protirómsky pochod v meste, ku ktorému sa pridalo aj mnoho miestnych obyvateľov. Došlo k zrážkam s políciou, ktorá im chcela zabrániť pochodovať na sídlisko a možnému útoku na tamojších Rómov.
Prečítajte si tiež: Ďalší protirómsky protest v Českých Budějoviciach, polícia zadržala desiatky demonštrantov
Prečo došlo k takým násilným protirómskym demonštráciám práve v Českých Budějoviciach?
Tých príčin je niekoľko. Na sídlisko Máj sa po privatizácií domov v centre mesta v 90-tých rokoch začali postupne sťahovať chudobnejší ľudia, ktorí si nemohli drahé bývanie dovoliť. Prišli tam ľudia v zložitejšej sociálnej situácii - Rómovia i Nerómovia. Tento stav však nesprevádzali žiadne ďalšie kroky, ktoré by obyvateľom sídliska umožnili riešiť ich problémy - nie je tu poradňa, kde by mohli riešiť ako získať prácu alebo sa zbaviť dlhov. Pre mládež tu nie je žiadne miesto, kde by mohli zmysluplne tráviť voľný čas. Väčšina z nich je potom vo voľnom čase na ulici alebo na schodoch pred domami, sú hluční aj dlho do noci a ostatných obyvateľov, ktorí majú dosť svojich starostí, to obťažuje. Na takomto mieste potom stačí málo k tomu, aby sa situácia vyhrotila. Riešiť ju agresívne a silou, akokoľvek rozhorčených ľudí chápem, nie je efektívne. Navyše by som chcela upozorniť, že sídlisko Máj narozdiel od iných miest, kde žijú Rómovia a majorita, je veľmi zachovalé a byty samotných Rómov sú v pozitívnom zmysle neporovanteľné s inými lokalitami.
Jeden z českobudějovických Rómov zo sídliska Máj povedal pre server iDnes.cz, že za súčasný stav môže štát, ktorý ich v minulosti nasťahoval na jedno sídlisko. Súhlasíte s ním?
Štát nikoho nikam nepresťahoval. Vládni politici sa rozhodli v súvislosti s transformáciou ekonomiky štátu v 90-tých rokoch o navráteni časti majetku v reštitúciách a o tom, že bude časť štátneho majetku privatizovaná do súkromných rúk. To malo za následok, že noví majitelia zvýšili ceny nájomného a tým sa de facto zbavili chudobnejších nájomníkov. Tým potom neostalo nič iné, iba sa odsťahovať a hladať si bývanie tam, kde si ho môžu zaplatiť. Tak v mnohých českých a slovenských mestách prišlo k tomu, že sa chudobní ľudia začali koncentrovať na jednom mieste na sídlisku, kde predtým boli ubytovne pre robotníkov alebo v rozpadajúcich sa domoch na okraji miest.
Čo sa musí zmeniť, aby sa tam atmosféra upokojila?
Predovšetkým je treba začať hovoriť so všetkými stranami a počuvať ich. Z vyjadrení niektorých obyvateľov sídliska je poznať, že stratili vieru v tom, že ich niekto vypočuje a pomôže im riešiť ich problémy. Sú ochotní pripojiť sa k radikálom, keď už nevedia, kde sa dovolať pomoci. Mnoho z nich žiada predovšetkým zvýšenie bezpečnosti a pokoj na sídlisku. Prispieť by k tomu mohli posilnené hliadky polície a hlavne vybudovanie nízkoprahového klubu alebo iného centra, kde budú môcť mladí zmysluplne tráviť čas - zahrať si ping-pong, pridať sa do tanečného krúžku alebo sa len tak porozpravať. Je to síce otázka na dlhšiu dobu, ale nesmierne by to sídlisku prospelo. Veľa podobných centier funguje v rôznych regiónoch republiky a sú s nimi veľmi dobré skúsenosti.
V ktorých lokalitách v Česku hrozia podobné protirómske demonštrácie?
Myslím, že určité napätie a sklamanie zo súčasnej situácie sa dnes objavuje naprieč celou republikou. K súčasnému stavu neprospieva ani nestabilná politická situácia. Všeobecne je stav horší na miestach so zvýšenou nezamestnanosťou ako je sever Čiech alebo východ Moravy. Z príkladu Českých Budějovíc je vidieť, ako málo stači k vyvolaniu nenávisti prakticky kdekoľvek.
Minister vnútra Martin Pecina pre média povedal, že sa štát v boji proti krajnej pravici vrátil o štyri roky naspäť
Nevidela by som to tak tragicky. Polícia ma stále detailný prehľad o krajne pravicovej scéne a zásahy polície proti demonštrantom v Českých Budějoviciach boli profesionálne, mnoho z nich polícia zadržala. Sú teda stále dobre nastavnené zákony, či už ide o zvolávanie verejného zhromaždenia, jeho zákazu, ale aj toho, čo sa môže a nesmie konať počas jeho priebehu. Treba však, aby ich mestá a polícia dokázali dôsledne využívať.
Prečo sa stále nedarí vyriešiť tzv. rómsky problém?
Čo je to "rómsky problém". Ak máte na mysli to, že stále veľká časť Rómov upadá do tzv. sociálneho vylúčenia - teda dlhdobej nezamestnanosti, problémov s bývaním, zadĺžením, je treba pripomenúť, že ide o jeden z najzložitejších sociálnych problémov súčasnosti, ktorý nie je možné vyriešiť v priebehu niekoľkých rokov. Musí sa do neho zapojiť štát, samosprávy i verejnosť, každý musí v niečom ustúpiť zo svojich vlastných záujmov. Na mnohých miestach sa to podarilo, ale o tom sa nehovorí. Ešte je mnoho vecí pred námi, ale dôležitá je podľa mňa otvorená komunikácia o "problémových" veciach v spolunažívaní minority a majority.
Ako je to s tzv. segregačnými múrmi v Česku, koľko ich máte?
V Českej republike vzbudila veľký rozruch stavba podobného múru v Ústi nad Labem. Bolo to však už pred trinástimi rokmi. Od tej doby k žiadnej podobnej výstavbe múru, ktorá by mala oddeľovať obyvateľov vylúčených lokalít od ostatných ľudí, neprišlo. Určité vymedzenie obyvateľov sociálnych vylúčených lokalít na mnohých miestach existuje. Je však skôr symbolické - žijú stranou od služieb, infraštruktúry i toho, čo sa v meste deje a často nie je pre nich jednduché sa do týchto štruktúr zapojiť.
Toto je príklad: Múry a ploty riešia rómsky problém. Pozrite si, kde sú
Na Slovensku vydáva povolenia na tieto stavby príslušný stavebný úrad. Ako je tomu v Českej republike a dá sa vlastne podľa Vás legislatívne definovať termín "segregačný múr"?
Stavebný zákon rovnako ako na Slovensku nepozná termín "segregačný múr" a nevidím najmenší dôvod, prečo by tak malo byť. Cesta, ako zabrániť budovania podobných stavieb, by nemala viesť zákazmi v zákonoch. Presná definícia takejto stavby je podľa mňa veľmi nejasná a zložitá. Myslím, že v každom meste, kde by mal podobný múr vzniknúť, je treba najskôr pohľadať všetky ostatné možnosti, ako problém riešiť. Verím, že sa dájú nájsť iné spôsoby, než vytesniť určitú skupinu ľudí z naších očí a predstierať, že sme sa tak zbavili problémov.
Dá zamedziť v mestách a obciach výstavbe takýchto múrov?
Výstavbe podobných múrov zabráni najmä dlhodobá a premyslená interačná politika miest. Teda dostatočné množstvo služieb pre tých, ktorí majú existenčné problémy, dostatok miest núdzového bývanie pre ľudí bez strechy nad hlavou, ale tiež určitá kapacita tzv. sociálnych bytov a poradenstvo pre obyvateľov, ktorí hľadajú prácu alebo cestu z dlhov. Myslím si, že efektívnejšie a vo výsledku lacnejšie, ako ľudí v zlej sociálnej situácii izolovať a stavať medzi nimi a námi múr, je dlhodobá práca s nimi a snažiť sa o ich zapojenie do spoločnosti.
Americký denník New York Times publikoval v článok o segregovaní rómskych detí v českých školách. Ako vnímate tento problém?
Nadmerný počet rómskych detí v českých praktických školách je problém, na ktorý upozorňujem od nástupu do funkcie. A nie som zďaleka sama. Na tento problém niekoľkokrát poukázal verejný ochránca práv, neziskové organizácie a odborici venujúci sa vzdelávaniu detí. To, že každý rok z praktických škôl určených pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím vychádzajú tisícky rómskych detí, ktoré sú do nich zaradené nie pre zníženú inteligenciu, ale sociálne znevýhodnenie, je začiatok kolobehu spôsobujúci celú radu problémov.
Prečítajte si tiež: Česko nerieši segregáciu rómskych detí, kritizuje New York Times
Je situácia s umiestňovaním rómskych detí do praktických škôl podobná ako na Slovensku?
Áno, minuloročný výskum verejnej mienky, ktorý si dal vypracovať verejný ochranca práv, potvrdil, že takmer tretina žiakov v českých praktických školách sú Rómovia. Väčšina z nich prešla riadnou diagnostikou v pedagogicko-psychologickej poradni a s umiestnením súhlasili aj rodičia, čo je podmienkou. Formálne teda nie je možné nič namietať, len sa musí sledovať, či pracovníci poradní pri stanovení diagnózy berú v úvahu všetky faktory. Aj tie, ktoré súvisia s prostredím, odkiaľ deti pochádzajú a nie s intelektom. Vtedy hovoríme teda o tzv. zámene sociálno-kultúrneho znevýhodnenia za mentálne postihnutie dieťaťa. Taktiež je treba usilovať o tom, aby rodičia boli vždy riadne poučení o tom, čo umiestnenie do praktickej školy skutočne pre dieťa znamená. Často sú menšie nároky a redukovaný obsah učiva príčinou toho, že sa ako absolventi nedostanu na ďalšie školy, resp. si nájdu iba manuálnu prácu, resp. veľmi zle platenú. Tieto deti dokážu svoj hendikep s pomocou odborníkov veľmi rýchlo dobehnúť. Zásadná je pre nich aj predškolská výchova.
Ľudia sa hnevajú na Rómov, lebo vraj zneužívajú sociálne dávky a nič neprinášajú do spoločnosti. Je táto kritika oprávnená?
Zneužívanie sociálnych dávok je problém, ktorý je v spoločnsti zveličovaný. Zo 400-miliárdového rozpočtu je na štátne sociálne dávky vyčlenených 40 miliárd. Ide o necelú desatinu zo štátneho rozpočtu. Väčšina z dávok je prakticky nezneužiteľná - rodičovský príspevok získa takmer každý, kto je v určitej sociálnej situácii a má dieťa, porodné každý, kto preukázal, že porodil. K manipulovaniu môže dochádzať u priznávaní príjmov pri poberaní dávok v nezamestnanosti. Ich poberatelia môžu pracovať načierno a príjem nepriznať. Tam však hrá veľkú rolu rozhodnutie príslušného úradu o pridelení dávky a kontrola zamestnávateľov, či nepríjmajú zamestnancov načierno. I tak sa dá očakávať, že čiastky, ktoré by boli takto zneužívané, nepresiahnu niekoľko desatín percenta z celého štátneho rozpočtu. Veľkým problémom ostávaju tzv. dávky na bývanie. Tie sú vyššie, preto vzniká dojem, že určitá rodina má vysoký príjem len zo sociálnych dávok. Bohužiaľ, veľká časť tejto podpory nekončí v rukách ich príjemcov, ale napríklad majiteľov ubytovní. Práve oni v konečnom dôsledku zneužívajú pre seba celý dávkový systém.
Ktorá krajina najlepšie zvláda riešiť tzv. rómsky problém?
V každej krajine je situácia, ktorá privedie ľudí do podobných problémov, rôzna a nie je možné pripraviť univerzálny recept, ktorý by fungoval všade. Úplne vyriešite sa to zatiaľ nepodarilo nikde. Je ale mnoho postupov z rôznych štátov, ktoré pre nás môžu byť dobrou inšpiráciou. Od Britov by sme sa mohli učiť, ako pracovať na zapojení detí z rôznych minorít do bežných škôl vrátane ich podpory, práce asistentov a vytváranie pre nich prostredia, v ktorom by sa cítil dobre a bezpečne. Niektoré okolité krajiny ako Rakúsko a Poľsko nám zase môžu byť príkladom pre to, ako využívať sociálne podnikanie pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou. Viedeň je príkladom mesta, kde výborne nastavili systém sociálneho bývania.
Beata
Balogová
