S dcérou Annou Máriou v Častej-Papierničke. Tú ako minister vymení za luxusnejšie vládne sídla v Trenčianskych Tepliciach a v Tatrách.
V kuchyni ho často nevidno. Zato je maniak do elektroniky. V každej izbe má vraj televízor aj vežu, a keby mohol, dal by ich aj do chodby. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
FOTO SME – DAŠA MATEJČÍKOVÁ
Pavel Prokopovič ešte nechodí vládnym bavorákom, ale vozidlom Daewo Leganza, ktoré kúpil za šesťstotisíc korún. Na šéfa únie živnostníkov a „účtovníka“ v manželkinej firme-butiku je to obyčajné, bežné autíčko.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
O budúcom ministrovi dopravy sa hovorí, že bude hráčom Gabriela Palacku. Ten mal nemalý vplyv v rezorte aj potom, ako musel z kresla odstúpiť. V škandále tendra Železničnej spoločnosti stál vraj na strane Miroslava Dzurindu. Vtedy musel odísť z postu ministra aj Jozef Macejko. Nemá Pavel Prokopovič strach, že dopadne ako jeho predchodcovia zo strany? O rezorte sa hovorí, že je to čierna diera na peniaze, Palacka je ako pokladník najsilnejším mužom v pozadí SDKÚ.
„Keby som sa bál, nechodil by som do lesa,“ konštatuje budúci minister. „O tom, že budem Palackov hráč, som sa dozvedel len z vášho článku. Kolega Leško zase napísal, že budem muž staronového premiéra. Ešte v parlamente hovoril Ivan Šimko, že som jeho človek, Ivan Mikloš zase, že som v rámci profesie na jednej lodi s ním. No ja si myslím, že som sám sebou.“
Pred nástupom do funkcie je presvedčený, že uňho nebudú mať šancu žiadne lobistické skupiny. Tvrdí, že žiadne ani osobne nepozná. „Keď sa povie Penta Group, ja neviem, kto to je, keď sa povie Slávia Capital, možno nejaké meno poznám, ale nikdy som sa s nimi nerozprával. Poznám iba z médií, kto asi s kým. Moje prvé kroky v personálnej oblasti ukážu, že mi je absolútne jedno, kto je odkiaľ a kto za koho.“
Tie prvé kroky chce konzultovať s Miklošom. „Keď ho prezident vymenuje za ministra financií.“ Porozpráva sa aj s Palackom, ale údajne iba ako s kolegom z prezídia strany. „To jeho pôsobenie je už vzdialenejšie.“ Podľa nás ide o naivné predstavy. „Podľa mňa nie.“
Prokopovič skutočne pôsobí ako dobrák. Medzi živnostníkmi a strednými podnikateľmi má výborné renomé a povesť slušného človeka. Možno preto mu nedávajú politológovia a zainteresovaní žurnalisti viac ako dva roky na zotrvanie v kresle rezortu. „To ako že by ma odstavili? Idem tam na štyri roky. Tomu verím.“
Pavel Prokopovič sa zatiaľ vyhýba osloveniu minister. Hovorí, že kým ho nevymenuje prezident republiky, nič nie je jasné. S Rudolfom Schusterom si pritom tyká. Ešte z čias, keď spolu cestovali do Prahy ako poslanci Federálneho zhromaždenia ČSFR. „Z východu sme cestovali viacerí. Keď mal niekto sviatok, musel priniesť do dopravného prostriedku fľašu.“
Keď sa stal Schuster prezidentom, Prokopovič nevedel, či mu môže ďalej tykať. „Aj kvôli protokolu, aj kvôli postaveniu bývalého kolegu. Potom bola recepcia na hrade, prezident nás vítal a povedal – Servus, Paľo. Nič sa nezmenilo.“ Bolo by čudné, keby ho teraz ako hlava štátu neakceptoval.
Minister dopravy z okresu bez železnice
Prokopovičova kandidatúra na ministra je v rámci hierarchie SDKÚ logickým krokom. Bol podpredsedom hospodárskeho výboru a v straníckych špičkách nemajú viac odborníkov na takúto funkciu. Prokopovič však tvrdí, že až také vysoké postavenie pre seba neočakával. „Myslel som, že budem predsedať hospodárskemu výboru alebo pôjdem za štátneho tajomníka na ministerstvo rezortu. Je to obrovský skok, vo výbore som síce mal na starosti železnice. Možno z recesie. Paradoxne som totiž z okresu, ktorý jediný na Slovensku nemá železnicu. Zo Stropkova.“
To, či teraz železnicu do svojho okresu zavedie, budúci minister reálne nevidí. „Ale toto nepíšte. Lebo Stropkovčania ma zabijú klobúkom.“ (Smiech.) „Raz som na mítingu, ešte za SDK, povedal, že raz v Stropkove zapíska lokomotíva. Odvtedy ma stále bombardujú, že kedy? Teraz som už tiež dostal kopu telefonátov.“
Netelefonovali mu len rodáci, našiel aj nových, takpovediac, kamarátov. „Takých, čo mi štyri roky nezavolali.“ Telefonicky riešil novú situáciu aj s manželkou. „Volala mi, že sestra počula v televízii, že budem ministrom. Či je to pravda. Povedal som, že sa nado mnou uvažuje.“ Manželku zaujímalo najviac to, ako to bude vyzerať. „Musel som povedať pravdu. Že doteraz som bol v parlamente od rána do večera a cez víkendy doma a že teraz budem od rána do večera na ministerstve a cez víkendy v straníckych centrálach. Nebola nadšená.“
Aj na dcéru čakal dlho, je zo skúmavky
Prokopovičovci sa zoznámili v bare. „Našiel som ju tam, kde pracovala.“ Manželka je vyučenou barmankou a Prokopovič tam ako muzikant trávil rána po hraní na svadbách a zábavách. „Jeden ani nevie, ako sa to zbehlo. Ženil som sa ako dvadsaťštyriročný, manželka mala devätnásť. Chodili sme spolu štyri roky, pričom sme sa dvakrát rozišli. Nemuseli sme sa brať, polovicu spoločného života sme boli bezdetní.“
Dnes má ich dcéra, Anna Mária, päť a pol roka. Narodila sa štvrtého februára, navlas presne, ako Prokopovičov stranícky i budúci vládny šéf. „Mikuláša poznám od pätnástich rokov. Boli sme spolu v pionierskom tábore. Anna Mária je jedno z prvých detí zo skúmavky. Na vtedajšie peniaze to stálo asi pol milióna korún.“
V Stropkove bývajú v prízemnom dome s rozlohou stosedemdesiat metrov štvorcových s malou saunou, garážou a záhradou s celkovou rozlohou 4,8 árov. „Vyšlo ma to do milióna. Výstavbu som financoval priebežne, trvalo to tri roky.“ V Bratislave bývajú od minulého roka spolu, aj s dcérou. Z jednoizbového bytu urobili dvojizbový. Má rozlohu štyridsaťpäť metrov štvorcových, preto zrejme využijú ponuku na ministerský byt? „To neviem, hovoriť o tom je predčasné.“
Ale na bavorák si zvyknú určite. „Na dobré veci sa ľahko zvyká.“ (Smiech.) „Aj exministerka Schmögnerová pre vás povedala, že v Ženeve musí chodiť pešo a že bola zvyknutá voziť sa na bavoráku. Určite to ale nepovažujem za prioritu, prečo chcem byť minister. Asi by ale bolo smiešne, keby som chodil na škodovke a ľudia by si na mňa ukazovali prstom.“
Veril, že budú vo vláde?
Prokopovič hovorí, že povolebne jasať sa v centrále SDKÚ začalo až v nedeľu o štvrtej ráno. „Keď v sobotu okolo jedenástej večer ukázali dva odhady výsledkov, že sme prví, nastala neskutočná eufória. My, špičky, sme sa museli skryť. Bolo to nebezpečné. Podobná atmosféra bola aj v minulých voľbách, keď sme si večer mysleli, že sme prví, a nakoniec sme skončili druhí.“
Neskôr zase tŕpli nad tým, koľko budú mať mandátov. „Mohlo to byť 76 alebo 78. Dopadlo to lepšie. Začala sa oslava.“ Pili vraj všetko. „Ja má rád whisky Johnyho Walkera aj dobré víno. Boli aj náznaky tanca. Spievali sme Modrá je dobrá. My s Miklošom sme inak boli najlepší speváci už počas kampane.“
Televízia TA3 veru odvysielala Miklošove tančeky pri zanietenom spievaní. „Ako prví sme vedeli text našej hymny. Ja som si vypýtal na centrále kazetu a celú cestu domov do Stropkova som ju hral dokola. Asi štyridsaťkrát. Doma som zobral gitaru a už som hral. Mikloš urobil podobne.“
Prokopovič bol totiž kedysi frontmanom kapely Mladosť. Za hrozný socialistický názov ale údajne nemohol. „Pôvodne to malo byť Young Boys, ale na odbore kultúry nám to zakázali a zmenili. Strašne sme sa hanbili. Až neskôr sme si z toho začali robiť žarty a na plagáty sme dávali vytlačiť názov The Mladosť.“
Namiesto muzicírovania po celý život sa však dal Prokopovič na podnikanie a zároveň na politiku. Dnes vie, že urobil dobre. „Týždeň pred voľbami som tipoval pre SDKÚ dvanásť až pätnásť percent. Kalman z Ľavého bloku mi v čase moratória ukazoval jeden prieskum, kde malo SDKÚ 4,3 percenta a jeho strana 4,7 percenta. Veľmi som sa bavil. Keby oni mali 0,7, tak by som zneistel. Ale takto? Osobne som predpokladal, že dostaneme okolo trinásť, máme viac. Som spokojný.“ Je skoro ministrom.
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
ROMAN KRPELAN
