Nový generálny prokurátor v príhovore ani raz nespomenul boj proti korupcii. Opozícia tvrdí, že Smer ovládol prokuratúru.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Bez pohnutia stojí uprostred salónika v prezidentskom paláci. Usmeje sa až po zhruba desiatich minútach, keď vojde premiér Robert Fico, jeho bývalý spolužiak z právnickej fakulty.
O chvíľu už prezident Ivan Gašparovič vymenúva Jaromíra Čižnára do funkcie generálneho prokurátora.
„Zvážil som všetky aspekty právne aj ostatné, ktoré by mohli namietať vaše vymenovanie, zistil som, že niet takého dôvodu, preto som sa takto rozhodol,“ oznámil mu po mesiaci, odkedy ho poslanci Smeru zvolili v parlamente.
Tri bozky od Harabina
Viacerí novinári ostali za dverami, ceremoniál nestihli. Prezidentská kancelária akciu do poslednej chvíle tajila. Bežne o vymenovaní významných funkcionárov informuje aj viac dní dopredu.
„Dozvedel som sa to krátko predtým,“ bránil sa Gašparovičov hovorca Marek Trubač.
„Dali mi vedieť včera naobed, že to bude,“ vzápätí vraví šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý sa po príchode na vymenovanie zvítal s Ficom tromi bozkami.
Harabin sa s premiérom pozdravil aj bozkami
Prezident sa Čižnárovi prihováral, že aj od prokuratúry závisí, či ekonomika pôjde hore, prídu investície a aké budú „sociálne programy vlády“.
Čižnárov príhovor bol krátky. „Okrem zmien personálnych, organizačných mienim zintenzívniť činnosť prokuratúr v takých základných oblastiach, napríklad ochrana maloletých a žien pred akýmkoľvek násilím alebo zneužívaním,“ vravel ako prvé.
Zakročiť chce aj proti neplatičom daní, boj proti korupcii nespomenul.
Novinárske otázky po ceremónii neumožnili. Čižnár potom asi polhodinu debatoval s prezidentom, ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom, doterajším šéfom prokuratúry Ladislavom Tichým a Harabinom.
„O ústave, zákonoch,“ odpovedal pri odchode Harabin na otázku, o čom sa rozprávali.
Tichý Čižnár
Po dvanástej prišiel Čižnár v sprievode Ladislava Tichého na Generálnu prokuratúru. Ani tam nechceli médiám nič povedať.
Hovorkyňa Jana Tökölyová tvrdila, že Čižnár sa v stredu nebude vyjadrovať, lebo má nabitý program. Odmietla ho spresniť.
Krátko po jednej Čižnár odišiel z prokuratúry služobným mercedesom. O dvadsať minút po ňom vyšiel z budovy Tichý, prebehol cez cestu a rýchlo sa vrátil dnu. Nepovedal, či je ešte námestníkom. Neskôr zrejme odišiel iným východom.
Po pol štvrtej prišiel Tichý na veľkom terénnom aute s košickou značkou, ktoré sám šoféroval.
Zaparkoval krížom tak, že auto zabralo časť chodníka. Motor nechal bežať a išiel do budovy. Opäť nič nepovedal. O chvíľu si sadol za volant muž, ktorý bol na mieste spolujazdca, a odišiel s autom preč.
Harabin a kúpené hlasy
Opozícia hovorí o čiernom dni. Smer podľa nej ovládol pomocou prezidenta prokuratúru.
Gašparovičovi vyčítajú, že nepočkal, kým Ústavný súd rozhodne o tom, či Jozefa Čentéša odmietol právom.
Harabin si myslí, že Čentéša diskvalifikovalo to, že „vzišiel z volebného procesu, kde bývalý predseda parlamentu pán Sulík hovoril, že jeden hlas za voľbu stál deväť miliónov korún“.
Suma deväť miliónov korún, 300-tisíc eur, sa spomínala v súvislosti s údajným kupovaním hlasov pre Dobroslava Trnku.
Policajné vyšetrovanie nič nedokázalo. Čentéša zvolili 17. júna 2011, vtedy kandidoval sám.
Od Čentéša k Čižnárovi. Chronológia voľby šéfa prokuratúry
Poslanci Smeru zvolili za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Čo všetko tomu predchádzalo?
3. novembra 2010: neúspešná tajná voľba, koalícia nemala spoločného kandidáta; kandidoval Dobroslav Trnka, Eva Mišíková a Ján Hrivnák;
22. novembra 2010: koalícia sa dohodla na Jozefovi Čentéšovi;
2. decembra 2010: Trnkovi zvolenie ušlo o dva hlasy, podporili ho aj vládni poslanci, štvorkoalícia sa navzájom podozrieva;
7. decembra 2010: opäť neúspešný pokus zvoliť kandidáta;
2. februára 2011: Trnkovi sa skončilo funkčné obdobie;
apríl 2011: Národná rada schválila verejnú voľbu; Ústavný súd nariadil tajnú voľbu;
17. mája 2011: neúspešná tajná voľba; Trnka získal 70 hlasov, Jozef Čentéš sa pred voľbou vzdal;
15. júna 2011: Ústavný súd tvrdí, že verejná voľba nemôže prebehnúť, kým nerozhodne, či je taká voľba zákonná; podnet podal prvý námestník GP Ladislav Tichý;
17. júna 2011: poslanci zvolili v tajnej voľbe Čentéša; prezident chce s vymenovaním čakať na Ústavný súd;
14. júla 2011: Trnka podal sťažnosť na Ústavný súd; bol vraj zvolený už v máji;
september 2011: omylom skartovaná výpoveď Igora Matoviča je pre prezidenta prekážkou vymenovať Čentéša;
5. októbra 2011: Ústavný súd povedal, že voľba môže prebehnúť tajne aj verejn;
7.november 2011: Čentéš podáva na Ústavný súd sťažnosť na prezidentovu nečinnosť; doposiaľ o nej nie je rozhodnuté;
29. februára 2012: poslanci KDH, SDKÚ, Mosta-Híd a SaS žiadajú Ústavný súd, aby rozhodol, či má prezident právo Čentéša nevymenovať;
17. apríla 2012: Denník Pravda píše, že prokuratúra začala stíhanie pre sabotáž; v máji vraj dostala koalícia príkaz nevoliť Trnku;
3. máj 2012: prezident nechce Čentéša vymenovať, lebo jeho zvolenie spája s podozrením z korupcie;
24. októbra 2012: Ústavný súd rozhodol, že prezident môže odmietnuť zvoleného kandidáta, ale musí mať na to relevantné dôvody;
2. januára 2013: prezident oznámil, že Čentéša nevymenuje;
3. januára 2013: Čentéš podal sťažnosť na Ústavný súd; postupne obe strany sporu namietli 12 z 13 ústavných sudcov; súd je zablokovaný;
14. januára 2013: Rada prokurátorov považuje za najvhodnejšieho kandidáta Jaromára Čižnára, o názor ich žiadal predseda ústavnoprávneho výboru Robert Madej (Smer); Čižnár nechce kandidovať, kým ústavní sudcovia, či sa voľba môže diať;
24. apríla 2013: vláda schválila novelu zákona o konaní pred Ústavným súdom, chcela riešiť patovú situáciu ohľadom Čentéšovej sťažnosti;
30. apríla 2013: v skrátenom konaní novelu schválil parlament;
10. mája 2013: novela ešte neplatí, predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková napriek tomu pridelila Čentéšovu sťažnosť Petrovi Brňákovi hoci bol z konania vylúčený; pridelenie umožňuje práve na rýchlo presadená novela;
20. mája 2013: novelu podpísal prezident; na Ústavnom súde ju napadla opozícia;
5. júna 2013: ústavní sudcovia účinnosť novely pozastavili; premiér avizuje novú voľbu;
13. júna 2013: jediným kandidátom voľby je Čižnár;
18. júna 2013: poslanci Čižnára zvolili.
