BRATISLAVA. „Určite sa budeme baviť o obnovení moratória v období trebárs štyridsaťosem hodín pred voľbami a v prípade prieskumov politických preferencií dva až tri týždne pred hlasovaním,“ citoval vo februári týždenník Plus 7 dní nahnevaného premiéra Roberta Fica zo Smeru.
Reagoval tak na údajne „umelé a zaplatené“ prieskumy.
Agentúra MVK v tom čase zverejnila, že Fico by v prezidentských voľbách prehral s bývalým trnavským arcibiskupom Róbertom Bezákom a v parlamentných voľbách by zase musel rátať s takmer deväťpercentnou Novou väčšinou Daniela Lipšica.
Prešlo päť mesiacov a ministerstvo vnútra prišlo so zákonom, ktorý 48 hodín pred voľbami zakazuje verejne haniť či chváliť kandidátov a tri týždne pred voľbami zverejňovať volebné prieskumy.
Tie pritom v niektorých voľbách dnes obmedzené nie sú, inde zákaz platí iba v deň volieb alebo tri dni pred nimi.
Najprísnejší je zákon na primátorov, kde moratórium na prieskumy platí už od siedmeho dňa pred voľbami.
Chránia voličov
Návrh Smeru
Volebný zákon a sľub strán
Všetky parlamentné strany sa po Gorile zaviazali do roka po voľbách sprehľadniť pravidlá financovania strán.
1. Zriadenie nezávislej inštitúcie na kontrolu financovania – nesplnené;
2. Naviazanie časti príspevkov štátu na priznané súkromné dary – nesplnené;
3. Priznávanie príjmov a výdavkov aj samotných kandidátov – návrh s tým ráta;
4. Sprísnenie vykazovania majetkových priznaní – netýka sa volebných zákonov;
5. Centrálna evidenciu príjmov a výdavkov strán a dennú aktualizáciu údajov – zákon navrhuje transparentné účty, ktoré budú môcť voliči v reálnom čase kontrolovať;
6. Zverejňovať aj nepeňažné dary sponzorov – ráta s tým;
7. Sprísnenie sankcií a možnosť ich udelenia aj kandidátom – zákon s tým ráta;
Ministerstvo vysvetľuje, že obmedzenia majú zabrániť manipulácii s voličmi.
„O objektivite prieskumov sa vedie v médiách polemika vrátane toho, či objednávateľmi nie sú samotní kandidáti,“ napísala Dana Pohlodová z komunikačného odboru.
„Je to v rozpore s ústavným právom na prístup k informáciám,“ reagoval šéf agentúry MVK a sociológ Pavel Haulík.
Za návrhom ministerstva cíti paranoju niektorých predstaviteľov Smeru z toho, „čo nemajú pod kontrolou a nemôžu podľa vlastných predstáv ovplyvňovať“.
„To, že si prieskum niekto objedná, znamená, že je neobjektívny? Nerozumiem tejto argumentácii, je to čisto účelová hra,“ čuduje sa aj šéf prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik.
Podpredseda klubu Smeru Miroslav Číž nesúhlasí. „Také vysoké pochybnosti ku kvalite prieskumov ako v poslednom období neboli ešte nikdy. Súkromné agentúry nie sú viazané ničím, len dobrou povesťou a tá môže niečo stáť,“ tvrdí.
Opozícia jednotný názor nemá. „Úradníci, ktorí to navrhli, žijú v minulom storočí. V čase internetu je zákaz nerealizovateľný,“ vraví poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý.
Šéf klubu strany Most-Híd László Solymos naopak s ministerským návrhom súhlasí. „Prieskumy môžu ovplyvniť voľby,“ povedal pre TASR.
Predsa budú
Ak zákaz v parlamente prejde, prvýkrát bude platiť počas prezidentských volieb na jar.
„Zdôvodnenie návrhu, že manipulovať sa môže, ale maximálne do troch týždňov pred voľbami, je smiešne,“ reagoval jeden z kandidátov Radoslav Procházka.
„Ak chcú obmedziť manipuláciu cez prieskumy, nech ustanovia kritériá, ktoré musí prieskum spĺňať a ktoré sa dajú skontrolovať.“
Slosiarik aj Haulík sú presvedčení, že prieskumy si budú až do volieb objednávať strany aj kandidáti.
„Zverejňovať ich potrebujú politici. Budú si hľadať chodníčky, ako zákaz obísť,“ mieni Slosiarik.
Kaliňákovi ľudia pripravili základ, teraz ho treba vylepšiť, píše Roman Pataj
Čítajte komentár >>
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Beata
Balogová
