Ján Richter tvrdí, že hoci strana musí šetriť, SDĽ na ústup netrúbi a zameria sa najmä na okresy.
Strany, ktoré mali v minulom volebnom období poslancov, no v tohtoročných voľbách neuspeli, majú problémy. Najväčšie SDĽ. Z centrály strany prepustia asi polovicu zamestnancov. O prácu prídu nielen upratovačky, vodiči, ale aj niektorí z 25 politických administratívnych pracovníkov. Keďže SDĽ už nebude mať ani poslanecký ani ministerský klub, platení zamestnanci, ktorí ich mali na starosti, sú zbytoční.
SDĽ je zadlžená, musí predať aj podiel Republikového výboru vo firme Prima-print Topoľčany, v ktorej už robia audit. V najbližších štyroch rokoch od štátu nedostanú za volebný výsledok ani korunu. Nie je vylúčené, že aby strana prežila, dajú dve poschodia v centrále do prenájmu.
„Vzhľadom na volebný výsledok treba urobiť isté opatrenia, zoštíhlime aparát v centrále. To isté sme odporučili aj na úrovni krajov a okresov. Z terajších dvoch platených zamestnancov v každom kraji bude od nového roka len jeden, v okresoch to bude vyplývať z konkrétnych podmienok. Ale nechceme zatrúbiť na ústup, skôr pripraviť podmienky na okresoch,“ hovorí ústredný tajomník SDĽ Ján Richter.
Pavel Koncoš v piatok poobede. Keď odchádzal z centrály SDĽ, vyzeralo to, akoby sa lúčil. V piatok odchádzal z centrály bývalý predseda Pavel Koncoš. So všetkými si podával ruku, zastavil sa aj pri informátorovi na vrátnici. Vyzeralo to na rozlúčku.
V centrále je zatiaľ stále živo. Pri kancelárii ústredného tajomníka boli v piatok dve sekretárky. SDĽ sa pripravuje na komunálne voľby. „Predpokladáme, že po komunálnych voľbách bude mať SDĽ relevantné postavenie. Teraz máme 469 starostov a primátorov, vrátane koaličných,“ povedal Richter.
Nadšenie SDA neopúšťa
Podobne zle je na tom konkurenčná SDA. Od štátu nedostanú nič. Pokazená kľučka na vchodových dverách akoby symbolizovala stav v strane.
Prepustili všetkých štyroch zamestnancov, dopoludnia v sídle strany blízko centra Bratislavy niet nikoho. Popoludní sa situácia mení. Najrušnejšie tam je v pondelok a vo štvrtok. Politici SDA nechodia z roboty domov, ale do centrály. Ešte stále doznieva predvolebné nadšenie, hoci už len dobrovoľnícke. Debatujú o dôležitých témach, o prípravách na komunálne voľby, skladajú tieňovú vládu.
V strane stále cítiť elán, nezmizol ani po zlom volebnom výsledku. Predseda Ľubomír Ftáčnik hovorí, že konečne bude mať politika zmysel – už to nebude o Mečiarovi, ale o dobrých a zlých riešeniach. „Vidíte, že SDA žije. Porážka, ktorú sme utŕžili, možno naozaj posilnila odhodlanie, že treba ísť ďalej. Ľudia sú aktívni napriek tomu, že peniaze nemám. Ale energie je dosť,“ hovorí Milan Ftáčnik.
Na vchodových dverách je vyvesený rozvrh služieb – od pondelka do štvrtka v čase od 16.30 do 19.00 sa v sídle strany striedajú dobrovoľníčky. Pri menách sú aj mobilné telefóny, ktokoľvek sa s nimi môže skontaktovať aj mimo „úradných hodín“.
Ftáčnikovci majú tiež dlhy, ale radi by zostali v terajších priestoroch. „Ak sa dohodneme s prenajímateľmi, budeme pokračovať. Priestor sa nám páči a chceli by sme tu zostať, ale je to aj vec nájomcov, ktorí nás prichýlili. Hľadáme možnosť uzavrieť ďalšiu dohodu.“
Mdlo v HZD
V sídle Hnutia za demokraciu je mdlo. Hnutie má prenajatých sedem kancelárií v budove, kde sídli niekoľko firiem. „Občas sem niekto príde, ale nie veľmi pravidelne, väčšinou sú kancelárie prázdne. V HZD je ťažké niekoho zastihnúť,“ hovorí vrátnik.
Marta Aibeková, bývalá dlhoročná poslankyňa HZDS, ktorá pred troma mesiacmi spoluzakladala HZD, tvrdí, že ospanlivý pokoj v strane je len zdanlivý: „My nemáme koho prepúšťať, trvalých zamestnancov sme nemali a kancelárie máme prenajaté len dočasne. Boli sme v provizóriu a teraz chceme začať budovať profesionálny aparát. Nie veľký, uvidíme, koľko nám financie dovolia. Vznikli sme pred troma mesiacmi, nemali sme čas ešte budovať ho, najprv bola kampaň, potom voľby.“
Podľa Aibekovej sa strana pripravuje na komunálne voľby, predseda Ivan Gašparovič chodil minulý týždeň po celom Slovensku. HZD volilo v parlamentných voľbách viac ako tri percentá voličov, čiže peniaze od štátu dostanú. „Do konca roka by sme chceli mať trvalú adresu, pracovníkov, nejaký miniprofesionálny aparát. Keď sa vyúčtuje kampaň, uvidíme, čo budeme schopní dať dohromady. Rozhodne chceme ísť ďalej a na to budeme potrebovať minimálne troch platených pracovníkov,“ povedala Aibeková.
Predsedníčka SNS Anna Malíková sa v sídle strany neukázala už dlhšie. Aj tu budú musieť šetriť. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC Národniari v neistote
Peknú veľkú budovu Slovenskej národnej strany na Šafárikovom námestí v Bratislave bude musieť niekoľko zamestnancov opustiť. Hoci SNS nejaké peniaze od štátu dostane, počítali s oveľa väčším prídelom.
Do sídla chodia predstavitelia SNS veľmi zriedkavo. Najčastejšie je tam podpredseda Jaroslav Paška. Anna Malíková bola v poslednom čase viac v Rusku. Väčšina kancelárií je zamknutá, v pomerne luxusnej budove SNS je úplný pokoj, v sídle sedáva len zopár administratívnych pracovníkov. Tí nevedia, čo bude ďalej, strana nemá už ani hovorcu.
Medzi zamestnancami sa hovorí, že celú budovu možno dajú do prenájmu a centrála sa presťahuje do skromnejších podmienok. Dohromady má SNS asi dvanásť zamestnancov. Platení krajskí volební manažéri skončili hneď po voľbách. Anna Malíková si má zvolať krajských predsedov, v sobotu bude rokovať ústredná rada SNS.
„Prešli sme na úsporné opatrenia, postupne znižujeme stavy zamestnancov. S niektorými sme sa rozišli na základe dohody, niektoré miesta sme zrušili,“ hovorí podpredseda SNS Jaroslav Paška. Vylučuje, že strana dá do prenájmu celú budovu a odíde z nej, no pripúšťa, že niektoré kancelárie po prepustení zamestnancov do prenájmu dajú.
V Pravej SNS sa nemení skoro nič, okrem toho, že Ján Slota sa vzdal funkcie predsedu. Štyria zamestnanci – jeden v Bratislave a traja v Žiline zatiaľ ostávajú. „My sme aj pred voľbami mali úsporný režim, aparát bol minimálny. S prostriedkami, ktoré dostaneme od štátu za volebný výsledok, by sme mali prežiť ďalšie štyri roky. Zmluvy majú zamestnanci do 30. októbra tohto roku a vedenie strany rozhodne, čo bude ďalej,“ povedal hovorca Pravej SNS Rafael Rafaj, ktorý má kanceláriu v Bratislave. Zvykne v nej sedieť pravidelne, keď tam nie je, dá sa zastihnúť na mobilnom telefóne. Číslo zverejnil aj na internete.
Iné malé strany
Minimálne percentá vo voľbách získali Strana zelených na Slovensku a Občianska konzervatívna strana, ktoré mali v predchádzajúcom období zastúpenia v parlamente. Obe však budú fungovať pravdepodobne v nezmenenom zložení.
V ponurom sídle Strany zelených na Slovensku v suteréne bežného bytového domu v centre Bratislavy sú každý deň dve zamestnankyne – ekonómka a sekretárka. Predseda strany chodí maximálne dvakrát do týždňa. Nie je z Bratislavy.
Strana zelených priestory, kde sídli, vlastní. Hovorkyňa Jasmína Hanachiová tvrdí, že sa budú snažiť redukovať stav zamestnancov v strane. „Väčšina ľudí, ktorí robia pre stranu, pracuje už roky bezplatne. Nejakí zamestnanci ale určite ostanú kvôli chodu centrály v Bratislave. Sme zvyknutí na skromné podmienky,“ povedala Hanachiová.
Od štátu nedostanú najbližšie štyri roky ani korunu. „Teraz to bude pre nás problém. Nejaké finančné prostriedky z kampane sme ušetrili, nerobili sme bombastickú kampaň.“
Podobne ušetrili peniaze aj v OKS. Na kampaň mali 900-tisíc, minuli šesťstotisíc. Dve kancelárie prenajaté v sídle KDH si nechajú, takisto aj jednu zamestnankyňu. Tá je v kanceláriách stále, často tam chodí aj predseda Peter Tatár: „My sme mali veľmi skromný aparát a ten si aj ponecháme. Takže budeme ďalej budovať štruktúry, pôjdeme do komunálnych volieb a sme pripravení byť v mimoparlamentnej opozícii. Dúfame, že budú nejakí sponzori, niečo získame z členského.“
Beata
Balogová
