Traja zo štyroch predsedov koaličných strán sú spoluzodpovední za prvú Dzurindovu vládu. Spolu budú zodpovední za to, ak druhá vláda Mikuláša Dzurindu znovu zopakuje chyby prvej. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Výkonnú moc totiž prevezmú zväčša ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na správe vecí verejných už aj v predchádzajúcom funkčnom období.
Kto predpokladal, že pri obsadzovaní postov v novej Dzurindovej vláde sa bude zohľadňovať predovšetkým to, čo sa tu dialo v uplynulých štyroch rokoch, musí priznať svoj omyl. Niektoré nominácie mohli uzrieť svetlo sveta iba preto, lebo sa uplynulé funkčné obdobie ignoruje. Prehliada sa i to, čo by sa prehliadnuť nemalo.
Nesmieme žmúriť oči
Hneď po prevzatí moci sa prvá Dzurindova vláda snažila vyriešiť „lúpež storočia“ - napraviť skutočnosť, že sa majiteľom lukratívnej Nafty Gbely stal mečiarovský privatizér Vladimír Poór.
Pretože bývalý krajský funkcionár HZDS nekládol veľký odpor, ministerstvo hospodárstva pod vedením Ľudovíta Černáka i Fond národného majetku, ktorý riadil Ľudovít Kaník, hľadali pre Naftu kupca. Problém bol v tom, že každý našiel svojho. Černákovo ministerstvo presadzovalo firmu TransCanada International, Kaníkov FNM uprednostnil americkú Cinergy Group.
Kým tieto dve skupiny súťažili, Vladimír Poór oznámil, že Naftu Gbely predal. Vypukol škandál, lebo verejnosť to vnímala tak, že sa „lúpež storočia“ vlastne zopakovala. Do hľadania vinníkov sa osobne zapojil aj premiér Dzurinda.
Šéf výkonnej moci, ktorý si mohol vybrať medzi Černákom a Kaníkom, sa priklonil na stranu ministra. Zodpovednosť za škandál pripísal výlučne Kaníkovi. Novinárom oznámil, že okrem politickej zodpovednosti prichádza do úvahy aj zodpovednosť trestnoprávna, a preto spracoval „podklad na vyšetrenie z podozrenia, že štátne orgány nekonali vo verejnom, ale súkromnom záujme“.
Premiér a predseda SDK vytrvalo presadzoval, aby parlament odvolal vedenie FNM na čele s Kaníkom. Keď sa mu to napokon podarilo, jeho odchod komentoval slovami: „Ryba smrdí od hlavy a my nesmieme žmúriť oči, ani keď ide o ľudí z nášho košiara“.
V marci 2000 policajní vyšetrovatelia oznámili, že predstavitelia FNM sa v kauze Nafta Gbely nedopustili trestného činu. Výzvu Demokratickej strany, aby sa Kaníkovi ospravedlnil, premiér Dzurinda odmietol s tým, že „predstavitelia FNM boli odvolaní z úplne iných dôvodov“.
Predseda SDKÚ sa odvtedy ani raz nezmienil, že podozrenie, ktoré pojal voči Kaníkovi ako prezidentovi FNM, bolo neopodstatnené. Otázku, ako sa mohol stať pán Kaník po troch rokoch kandidátom na ministra práve za SDKÚ, obe zúčastnené strany odmietli rovnakými slovami - už je to uzavretá záležitosť. Zatiaľ však nikto nepovedal, kedy bola táto záležitosť uzavretá a ako. Lebo samotný fakt, že sa z odvolaného Kaníka stane minister Kaník, ju uzavrieť nemôže.
Pochybil úrad či ľudia
V uplynulom funkčnom období museli post ministra dopravy opustiť dvaja blízki spolupracovníci pána premiéra. Gabriel Palacka preto, lebo podľa Mikuláša Dzurindu nebol schopný vyvrátiť podozrenie, že ako minister nekonal vo verejnom záujme. Jozef Macejko bol odvolaný, lebo obvinenie, že sa previnil voči verejnému záujmu, vzniesol samotný premiér.
Je naozaj zvláštne, že rezort, z ktorého museli odísť dvaja nominanti strany, v ktorom pôsobí brat predsedu vlády, zostal aj naďalej pod správou SDKÚ. A že sa ďalším ministrom stane Pavol Prokopovič, ktorý sa už výrazne angažoval v prospech pána premiéra.
Spor dvoch záujmových skupín o to, kto dostane od štátu niekoľkomiliardovú objednávku na 35 ľahkých motorových jednotiek, trval dlhé mesiace. Až dovtedy, kým sa na verejnosť nedostal list Petra Kresánka, ktorým premiéra žiadal, aby podporil ministra Macejka, a nie návrh, za ktorým stáli riaditeľ železníc Egyed a šéf výberovej komisie Miroslav Dzurinda. Potom premiér obvinil z lobizmu ministra Macejka a jeho ľudí. Lenže zistenia Najvyššieho kontrolného úradu vypovedali v neprospech druhej skupiny. Vtedy Pavol Prokopovič „vypovedal“ proti tomuto úradu.
Keď kauza vrcholila, Prokopovič samojediný vykonal poslanecký prieskum v NKÚ. Po ňom novinárom oznámil: „Zákon o NKÚ neoprávňuje vstupovať do súťaže iným spôsobom, než je kontrola. A úrad kontrolu nevykonal.“ Podpredseda výboru Prokopovič vtedy tiež vyhlásil: „Ak legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady dospeje k záverom, že NKÚ v právnej rovine pochybil, zvážim návrh na odvolanie predsedu NKÚ Jozefa Stahla.“
V čase, keď kontrolný úrad spochybňoval stanovisko premiéra Dzurindu i jeho brata Miroslava, Pavol Prokopovič spochybňoval NKÚ a jeho predsedu. To, že sa stane novým ministrom dopravy, predstavuje kontinuitu, ktorá mohla a mala byť prerušená.
Kto odkiaľ prichádza
Pred štyrmi rokmi obsadili súkromní podnikatelia, spätí s vládnymi stranami, najvyššie funkcie v štátnych podnikoch. Minister Černák to obhajoval argumentom, že ide o ľudí, ktorí už niečo dokázali, a prišli pomôcť štátu. A že on ako minister bude dozerať, aby sa nedostali do konfliktu záujmov. Dopadlo to tak, že mnohí museli po škandáloch odísť, lebo v konflikte záujmov im bola bližšia súkromná košeľa ako štátny kabát.
Skutočnosť, že rezort kultúry bude riadiť človek ANO, a že sa k slovu dostanú aj ľudia z TV Markíza, obhajuje Pavol Rusko, predseda strany a spolumajiteľ tejto televízie podobne, ako sa to obhajovalo v minulom funkčnom období: „Ak sa majú k médiám v tejto krajine vyjadrovať profesionáli, tak tí, čo dokázali najviac v tejto oblasti. A to sú ľudia z Markízy.“
Problém je v tom, že ministerstvo kultúry pripravuje mediálne zákony, teda normy, ktoré sa týkajú aj záujmov súkromných televízií, teda i Markízy. Hoci to vonkoncom neznamená, že minister Rudolf Chmel bude exponentom firmy zo Záhorskej Bystrice, predsa sa dostane do situácie, ktorá predstavuje konflikt záujmov. Podľa Emílie Beblavej a Daniely Zemanovičovej, reprezentantiek slovenskej Transparency International, už samotné podozrenie, že štátny funkcionár rozhoduje inak ako na základe verejného záujmu, „môže v konečnom dôsledku podstatne poškodiť dôveryhodnosť inštitúcií verejného sektora“.
Vyjadrenie predsedu vlády, že „každý vieme, kto odkiaľ prichádza a kde by mohol ten konflikt nastať“, nezohľadňuje skúsenosť z uplynulého funkčného obdobia. Aj predtým sa vedelo, kto odkiaľ prišiel, ale neblahým následkom konfliktu záujmov sa tým nezabránilo.
Tomáš Akvinský svojho času napísal, že najhoršia je korupcia najlepších ľudí. Teraz sa k tomu dá pripísať, že veľmi zlý je aj konflikt záujmov, ak zasiahne ľudí najvplyvnejších.
