Smer chce trestať aj právnické osoby. Opozícia súhlasí, odborníci spochybňujú, či bude štát efektívnejšie trestať korupciu.
BRATISLAVA. Ak politická strana pri svojom financovaní obíde zákon alebo jej štatutár prijme úplatok, má byť po novom možné trestne stíhať a trestať nielen predstaviteľov strany, ale aj celý politický subjekt.
Návrh zákona o právnej zodpovednosti právnických osôb je zatiaľ v pripomienkovom konaní.
Zákon s výnimkou pre politické strany nepočíta, mal by im hroziť trest ako ostatným právnickým osobám, potvrdil pre RTVS minister spravodlivosti Tomáš Borec.
„Bolo by im potom možné uložiť trest prepadnutia majetku, peňažný trest, v krajnom prípade by bolo možné aj zrušenie strany,“ hovorí trestná právnička Lucia Kurilovská.
Pri treste zákazu činnosti by v praxi politická strana nemohla navrhnúť kandidáta do volieb alebo mať svojich zástupcov pri moci.
Trestať politické strany bude možné len za presne určené trestné činy – korupciu alebo extrémizmus.
Bez výnimky
Právnické osoby
Trestná zodpovednosť
pri priamej trestnej zodpovednosti možno udeliť štandardné tresty, nie je podmienená stíhaním fyzickej osoby,
pri nepriamej trestnej zodpovednosti možno udeliť ochranné opatrenia zhabanie peňažnej sumy a majetku.
Na otázku, či by mala platiť pre politické strany výnimka, podľa právnika Jaroslava Ivora nie sú jednoznačné názory.
„Princíp trestnej zodpovednosti právnických osôb mieri skôr na iné osoby ako na politické strany. Je to teoreticky možné, ale politické strany a hnutia sú výrazom určitej demokracie,“ hovorí.
Politológ Ján Baránek považuje zmenu za formálnu. „Bude to ako s korupciou, ktorú máme v Trestnom zákone, ale nikto z politikov nebol za ňu potrestaný.“
V Česku je uzákonená trestná zodpovednosť právnických osôb od začiatku roka.
Za korupciu tam stíhajú šéfku kancelárie bývalého premiéra Petra Nečasa Janu Nagyovú aj troch poslancov ODS.
„Za korupciu ani iný trestný čin sme doteraz nestíhali politickú stranu,“ hovorí Helena Markusová z českého Najvyššieho štátneho zastupiteľstva.
Ďalší pokus
Presadiť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb chcel v roku 2005 ako minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Proti boli jeho koaliční partneri aj opozícia.
Návrh vtedy jednoznačne odmietal predseda Smeru Robert Fico. „Ak sa vládny návrh zákona dostane do parlamentu, bude mať našu podporu,“ hovorí teraz predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková.
Podporu v parlamente nájde návrh aj podľa Lucie Žitňanskej z SDKÚ. „Plnia si takto svoj záväzok z medzinárodných zmlúv,“ povedala.
Dnes platná nepriama trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorú do Trestného zákona zaviedla prvá Ficova vláda v roku 2010, podľa Žitňanskej nespĺňa kritériá z medzinárodných záväzkov.
Umožňuje trestať právnické osoby len zhabaním majetku či peňazí.
Žitňanská hovorí, že keď viedla ministerstvo spravodlivosti ona, malo trestnú zodpovednosť právnických osôb v legislatívnom pláne na rok 2014.
