Anton Droppa patril k hrdinom druhej svetovej vojny, od milovaného letectva ho však odstavili komunisti. Našiel druhú vášeň, zmapoval všetky slovenské jaskyne a stal sa nestorom slovenského jaskyniarstva.
„Na lietaní sa mi najviac páčilo, že som bol slobodný ako vták. Dodávalo mi pocit voľnosti, radosti a nevysloveného šťastia," opisoval jednu zo svojich dvoch osudových lások 93-ročný rodák z Laziska Anton Droppa (30.6. 1920 – 13. 7. 2013) minulý rok pre RTVS.
Už ako mladý chlapec zliezal všetky hory na rodnom Liptove. Keď ako študent gymnázia začal pozorovať letecké manévre nad Liptovským Mikulášom, bolo definitívne rozhodnuté. Sen o letectve si splnil štúdiom na Vojenskej akadémii.
Krátko nato ho odvelili k 12. stíhacej letke v Spišskej Novej Vsi, dlho sa tu však neohrial. Deň pred oficiálnym začiatkom Slovenského národného povstania robil letecký prieskum pre povstaleckú armádu.
Oslobodzoval vlasť
„Už ako študent som bol vychovávaný v prvej československej republike v rámci Sokola k láske k vlasti a k nenávisti k rozpínajúcemu sa fašizmu. Preto som s veľkou radosťou prijal možnosť, keď som sa mohol otvorene pridať k odboju a zapojiť sa do boja proti fašizmu,“ spomínal.
Jeho letka z Prešova odletela na konci augusta do Sovietskeho zväzu, aby povstalcom pomohla na najmodernejších lietadlách. Po dlhotrvajúcom výcviku sa tu sformovala prvá letecká československá zmiešaná divízia. Zasiahol v bojoch o moravskú Ostravu, Opavu a Český Těšín.
Hneď po vojne začal pôsobiť na letisku Tri duby pri Zvolene a vyučovať nových pilotov na leteckej škole v Olomouci. V tom čase už sám študoval históriu a geografiu na vysokej škole, aby si zvýšil pedagogickú kvalifikáciu.
„Ale to netrvalo dlho, lebo krátko po Víťaznom februári začali z armády vyhadzovať nielen bojovníkov zo Západu, ale aj nás, ktorí sme bojovali na východe,“ hovorí letec, ktorý odmietal celý život vstúpiť do komunistickej strany. Keď úspešne dokončil prvú štátnicu, vylúčili ho zo štúdia. Vyhodili ho z bytu aj z práce obyčajného robotníka.
S humorom hovorieval, že po vyhodení z armády sa dostal z výslnia do podzemného hnutia. Venovať sa začal jaskyniarstvu.
„Ešte na prednáškach na vysokej škole sa profesor Vitásek zmienil, že Slovensko má veľmi bohaté územie na krasové javy a najmä na jaskyne. Ale že Slováci nemajú žiadny záujem o ich vedecké vyhodnotenie. To sa ma ako vlastenca veľmi dotklo a zaumienil som si, že sa budem venovať výskumu,“ spomínal pre RTVS na začiatok 50. rokov.
Anton Droppa. FOTO - SLOVENSKÝ LETECKÝ ZVÄZ
Legenda speleológie
Vtedy ešte slovenské jaskyne neboli prebádané, sám si musel vyhotoviť najskôr ich plán. Profesor Vitásek mu pomohol, aby si štúdium geografie a geológie dokončil na Masarykovej univerzite v Brne.
Za jeho pôsobením sú mnohé úspechy – objavil nové časti jaskyne Driny, Jaskyňu mieru a vyriešil tiež 30-ročný vedecký problém - praktické prepojenie Pustej jaskyne s Jaskyňou slobody.
Legendou speleológie sa stal aj vo svetovom meradle, preskúmal 418 jaskýň, vydal 11 knižných a 63 vedeckých publikácií. Za svoju činnosť získal aj najvyššie štátne vyznamenanie – Pribinov kríž.
„Veľakrát sa ma ľudia pýtajú, čo má spoločné jaskyniarstvo s letectvom, veď to sú dva kontrastné životné príbehy. Ja im na to hovorím, že spoločným menovateľom je láska k prírode,“ hovorieval Anton Droppa.
Aj vo vysokom veku bol aktívnym členom Slovenského leteckého zväzu, na ktorého podujatia chodieval rád vo svojej tmavomodrej uniforme. Väčšiny ocenení sa dočkal až po nežnej revolúcii.
„Pozývajú ma na letecké podujatia a udeľujú mi pamätné medaily, mám ich už vyše 200 a neviem, čo mám s nimi robiť. Ale aspoň ich zanechám na pamiatku svojim potomkom, aby boli hrdí na svojho starého deda,“ hovorieval, keď ho vyznamenávali.
Beata
Balogová
