Pochybné tituly by mal štát riešiť, až keď ich bude tretina, myslí si poslanec Smeru a rektor Vysokej školy v Sládkovičove MOJMÍR MAMOJKA.
Ako vnímate, že prezident chcel vymenovať Jaromíra Čižnára potajme?
„Predpokladám, že to bola reakcia na názory médií na nevymenovanie docenta Čentéša, ktoré sa nie vždy pánu prezidentovi páčili. Zrejme tomu nechcel po doterajších skúsenostiach dávať zbytočnú publicitu.“
Čo by mal Čižnár urobiť ako prvé?
„Upokojiť atmosféru. Už len fakt, že je funkcia obsadená, tomu pomôže.“
Mali by odísť z vedenia Ladislav Tichý a Dobroslav Trnka?
„Nemyslím si, že by bolo treba robiť až také rezolútne kroky. Tí ľudia tam roky robili a urobili isto 99 percent dobrých vecí. Je to otázka pre doktora Čižnára, ako sa zachová. Pokiaľ viem, bol zatiaľ dosť rezervovaný. Môj osobný názor je, nemenil by som ich, urobili si profesionálnu robotu. Mal by konať systémovo a nie na základe nejakých subjektívnych pohľadov. Myslím, že nebude konať emotívne.“
Neprekážalo vám, keď sa rok a pol čakalo na prezidenta, čo urobí s Jozefom Čentéšom?
„Samozrejme, že mi prekážalo. Každému právnikovi a každému poslancovi dlhodobé neobsadenie takejto funkcie prekážalo. Každému, komu záleží na fungovaní štátu, musí prekážať, keď je akýkoľvek štátny orgán dlhodobo bez štatutárneho zástupcu.“
Prečo ste nepovedali, že vám to prekáža?
„Povedal som to neraz, aj v klube Smeru. A nie jediný. Je to normálne a legálne, a nie je to tajnosť, že to prekážalo v podstate každému.“
Čo bolo podľa vás za tým, že prezident nekonal?
„Isto najmä nedôveryhodnosť a technika voľby, ktorá bola skutočne diskutabilná. Voľba mala ďaleko od korektného hlasovania, bola spolitizovaná a doslova domrvená. A aj technika a spôsob vypočutia pána Matoviča doktorom Čentéšom, keď bol stratený spis, nie je bohviečo.“
Vedenie prokuratúry povedalo, že skartovanie výpovede Matoviča bol ľudský omyl, Čentéša ani disciplinárne nestíhali.
„Prezident mohol podľa nálezu Ústavného súdu rozhodnúť tak alebo tak, nemusel kandidáta vymenovať.“
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu môže odmietnuť kandidáta pre závažnú skutočnosť vzťahujúcu sa k jeho osobe. V prípade Čentéša takáto skutočnosť existuje?
„Mal za to, že existovali dostatočne závažné skutočnosti pre rozhodnutie, ktoré urobil. Podľa mňa tiež sú.“
Aké?
„Tých šesť alebo sedem strán, ktoré pán prezident uvádzal ako dôvody nevymenovania, som nečítal všetky. Viem, čo tam zhruba bolo. Bolo tam uvedených dosť dôvodov.“
Čo Čentéša diskvalifikuje, že nemohol funkciu obsadiť?
„Nie som prezident ani docent Čentéš. Prezident nie je len vysoký ústavný činiteľ, ale aj človek a má právo posudzovať kandidáta zo svojho uhla pohľadu. Posúdil to, ako posúdil a je to za nami.
Je správne, ak parlament volil náhradu za Čentéša, aj keď Ústavný súd dosiaľ nerozhodol, či ho prezident odmietol právom?
„Nie je to v rozpore s ústavou. Čakať ďalej, keď máte politickú zodpovednosť za fungovanie štátu? To by bolo nezodpovedné.“
Však sa čakalo rok a pol, kým prezident rozhodol o Čentéšovi a potom sa štvrťroka nič nedialo. V čom je rozdiel?
„Hľadal sa akceptovateľný kandidát. Debatovalo sa s Radou prokurátorov. Na takúto dôležitú a nesporne zložitú funkciu sa nedá nájsť kandidát za týždeň, dva. Totálna unáhlenosť pri hľadaní kandidáta by nebola namieste.“
Ako s odstupom času hodnotíte, že ste Trnku navrhovali, aby bol opäť generálnym prokurátorom?
„Rovnako ako predtým. Pokladal som ho za dobrého, skúseného prokurátora.“
Aj pokladáte?
„Áno.“
A čo kauza Glance House, keď umožnil prevod bytovky, hoci to zakázala špeciálna prokuratúra.
„Ešte to nie je právoplatne ukončené. Domnievam sa, že sa to nemalo udiať, ale nepoznám detaily.
Ladislav Tichý povedal, že to bolo v rozpore so zákonom.
„Pán Tichý je pán Tichý, ja som ja. Ide o to, že vo chvíli, keď som ho navrhoval, bol som o ňom absolútne presvedčený. Táto kauza nemusela byť, zrejme neprospela prokuratúre ako takej a zrejme ani doktorovi Trnkovi.“
Je vo vedeckej rade na fakulte práva u vás v škole. Vy ste ho oslovili?
„To už je takmer 8 rokov, takže presne si túto situáciu už nepamätám, ale myslím , že som ho oslovil ja. Je štandardné, že na tej-ktorej fakulte máte vrcholných zástupcov právnej sféry alebo na školách s iným zameraním zas významných predstaviteľov iných im príbuzných zameraní. Je to normálny štandardný postup.“
Je v poriadku, ak funkciu zastáva aj po kauze Glance House?
„To nie je funkcia. Je členom kolektívneho orgánu. Nejde o individuálne postavenie, rada rozhoduje hlasovaním, jeden člen tam nemôže nič zásadné presadiť.“
Ide o prestížnu funkciu, akademická pôda by mala byť pre čestných a najzdatnejších odborníkov.
„Hoďte kameňom, kto je bez viny. O čom to hovoríte? Je to špičkový právnik, odborník na trestné právo a roky úspešne zastával funkciu generálneho prokurátora.“
A keď zneužije funkciu...
„Nepoznám detaily tejto kauzy, ako som vám už povedal. Roky robím taktiež vo veľmi zložitých pozíciách a funkciách a v nich nemôžete nikdy vylúčiť, že urobíte aj chybu. Ide o to, či je naozaj veľmi výrazná, alebo či sú pochybenia nedajbože časté. Každý ju občas urobí. Človek nie je stroj a je aj omylný.“
Je hodné vedeckej rady, ak jej člen Trnka hovorí o „trtošení a pregrciavaní“ politikov?
„Vnímam ľudí globálne ako určité osobnosti. Nevnímam ľudí ako dokonalých Hopkirkov z inej galaxie, ktorí v živote neurobia chybu. Pre nejaký preklep alebo prešľap, ktorý ho necharakterizuje globálne a pre vami uvedenú udalosť ho nemienim akosi trestať vylúčením z vedeckej rady. Okrem toho máte aj v interných predpisoch školy konkrétne dôvody prípadného vylúčenia a táto situácia tam nepatrí.“
Keby ste mali porovnať, keď niekto omylom skartuje výpoveď a ďalší podpíše v rozpore so zákonom prevod bytovky. Čo je väčšia chyba?
„Porovnávame neporovnateľné. Nedávajme to teraz za každú cenu účelovo do polohy porovnávania. Platí prezumpcia neviny. Rozhodol súd o vine?“
Ktorý súd povedal, že skartovanie výpovede Matoviča bolo porušením zákona?
„Takisto žiadny, to je v poriadku.“
Kto by sa mohol stať budúcim šéfom Najvyššieho súdu?
„Je tam veľa vysoko kvalifikovaných sudcov, ťažko povedať. Zatiaľ som o tom neuvažoval. Možno by to mohol byť po prof. Plankovi, ktorý svojho času zastával túto funkciu, aj civilista a možno by to mohla byť aj žena. Mohla by to byť zaujímavá zmena.“
Kedy Smer začne vyberať ľudí na Ústavný súd?
„Zatiaľ sa o tom nedebatovalo. Konkrétne návrhy zatiaľ nepadli. Možno v septembri.“
Vy ste už uvažovali, koho navrhnete?
„Nie.“
Najväčšej kritike spomedzi ministrov čelí minister školstva. Zvláda funkciu?
„Hodnotiť, či ktorýkoľvek minister zvláda funkciu rok a pol po voľbách, je predčasné. Zatiaľ som presvedčený, že áno. Verím tomu, že minister to, čo robí, robí ľudsky úprimne a v dobrej viere.“
A čo sporné nákupy, prenájom audi od Jirka Malchárka?
„Odvolal ľudí, ktorí boli za to zodpovední. Nebol z toho nadšený. Myslím, že tam bol preto veľký frmol.“
V čom podľa vás robí najväčšiu chybu, že si nezískal učiteľov?
„Status učiteľa je otázka mnohých rokov. Rozhodujúce sú peniaze. Vzdelanie, intelekt je, žiaľ, takmer na dne spoločenského rebríčka. No situácia európska, slovenská je taká, že naozaj nie je navyše. Dať pedagógom to, čo by si naozaj zaslúžili, nie je v objektívnych možnostiach ekonomiky.“
Ako vnímate, že sa na štadióny nájde a na učiteľov nie?
„Nie som minister financií, neviem, odkiaľ sa peniaze vzali. Viem, že to bolo dlhodobo sľúbené. Verím, že to, čo bolo sľúbené, sa nájde aj pre učiteľov. Čím viac štadiónov bude, tak to budeme brať ako zločin? Však tým bude menej diabetických dvanásťročných detí, menej narkomanov a tak ďalej. Je hanba, že Slovensko, ktoré bolo veľmocou vo futbale, nemá žiadny dôstojný štadión. Je to takmer rovnaký problém ako to, že momentálne nie je dostatok na materiálne zabezpečenie učiteľov. Aj tam, aj tam sa nedá dať. Je trapas, aké máme futbalové štadióny.“
Nie je trapas, koľko učitelia zarábajú? OECD hovorí, že by štát mal učiteľom zdvihnúť platy o polovicu.
„Je to trapas, nepopiera to ani minister školstva. Prerozdelenie finančných prostriedkov je na vláde. Nemyslím, že je chyba dať na štadióny. Verím, že aj na pedagógov sa nájde, len nie to, čo chcú, lebo to jednoducho objektívne nejde.“
Ste šéfom školského výboru, asi by vám na tom malo záležať.
„Záleží mi na tom, aj som to dosť často deklaroval.“
Iba to hovoríte alebo aj rokujete s ministrom financií?
„Keby ste ma trošku poznali, tak by ste verili, že aj rokujem. A veľmi otvorene a chlapsky.“
Prečo sa to nepresadilo?
„Nie som člen vlády.“
Ako beriete, že mnohí učitelia zarábajú po štrajku menej ako predtým?
„Mne sa to do uší nedostalo. Zistím si to a budem sa o to zaujímať.“
Aj po vašom tlaku sa minister rozhodol ustúpiť od rázneho obmedzenia lietajúcich profesorov. Je v poriadku, ak sú učitelia s tromi úväzkami a nestíhajú prednášky?
„Táto otázka je už naozaj dosť ošúchaná a dosť neaktuálna. V spoločnosti a školskej a akademickej oblasti je oveľa viac závažnejších problémov ako tento. Ak to vôbec za problém v trhovom priestore a ústavných rámcoch možno pokladať Nik nevie, či stíhajú, alebo nie. Boli tu možno traja, štyria pedagógovia na celom Slovensku, ktorí mali tri, štyri úväzky. Kvôli nim sa z toho robí kauza, čo je nezmysel. Ak učiteľ učí na inej škole, neučí menej kvalitne. Nikoho nezaujíma množstvo iných profesií a povolaní, kde to je v tomto smere oveľa výraznejšie. Prečo sú akurát učitelia na pranieri? Je to často účelovo vytrhnuté z kontextu, čo ma veľmi mrzí.“
Vylobovali ste úpravu, aby ste sa vyhli tomu, že vám budú chýbať garanti pre študijné programy?
„Absolútne nie. Rovnako to postihne súkromné aj verejné školy.“
Vaša škola patrí medzi tie, čo majú najviac lietajúcich učiteľov a na opatrenie ste mohli najviac doplatiť.
„Ale však sa aj dotkne, prešlo, že garantom môžete byť iba vtedy, keď pedagóg pôsobí na škole na plný týždenný pracovný čas. No Vysoká škola v Sládkovičove nebude musieť zavrieť žiaden študijný program, budeme mať dosť garantov. Mnohí učitelia sa rozhodli nechať si plný úväzok u nás.“
Ministerstvo školstva doteraz nijako nevyriešilo, ako postihovať školy za pochybné tituly. Prečo?
„Dúfam, že sa to ani nestane. Vysoká škola je podľa zákona vrcholná pedagogická, vedecká, vzdelávacia inštitúcia. Vrcholnou je aj preto, že ju reprezentujú naozaj vzdelaní, inteligentní ľudia. Vysoké školy musia mať svoju autonómiu. Udeľovanie titulov má byť v ich kompetencii.“
Sú aj prípady politikov Kubánka, Zmajkovičovej, Richtera, ktorí získali tituly za pochybných okolností. Nikdy podľa vás nedošlo k zlyhaniu?
„Podozrenia ma nezaujímajú. Keď sa chcú nájsť podozrenia, môžu sa nájsť všade. Isto museli splniť všetky vecné aj formálne podmienky.“
Renáta Zmajkovičová zo Smeru do diplomovky opísala rokovací poriadok národnej rady.
„To bola chyba, mala zabezpečiť odkazy na použitý zákon. Ale je to otázka oponentov a školy. Čo s tým má výkonná moc? Aby to bol trestný čin, nie je dobrá cesta.“
Ako chcete zabrániť tomu, aby sa nerozdávali tituly bez toho, aby boli splnené podmienky?
„Neviem o tom, že by sa rozdávali tituly. Aspoň tam, kde som pôsobil, sa nikdy nerozdávali. Mala by sa ponechať autonómia vysokým školám a mala by sa vyvodiť zodpovednosť voči akademickým funkcionárom tam, kde je vyvoditeľná. Keď niekto nemá splnené a verte mi, že veľmi náročné kritériá, tak príslušný titul nedostane. Je tam kolektívna zodpovednosť vedeckej rady, oponentov a príslušných kvalifikačných komisií.“
Je tu prípad Jána Figeľa z KDH. Šéfka skúšobnej komisie aj rektor školy priznali, že jeho doktorandská práca nespĺňala kritériá. Minister školstva od trestania školy upustil. Čo za tým bolo?
„Čo mal urobiť? Pozastaviť právo udeľovať doktorandské tituly pre jeden titul PhD., kde komisia povedala, že práca je v poriadku? Že potom kolegovia povedali, že práca nemala byť, je ich zodpovednosť a trošku trapas. Ale keď mu titul udelili, hlasovali zaň, už sa nedá vecne a formálnoprávne odňať. Je to zodpovednosť oponentov. Ročne sa udeľujú stovky doktorandských titulov. Je zlý systém, keď sú jeden, dva prípady, o ktorých sa dá diskutovať? Asi nie.“
Prečo podľa vás minister nezakročil voči Vysokej škole sv. Alžbety?
„Mal im zobrať doktorandské štúdiá pre jeden diskutabilný titul?“
Figeľ odovzdal doktorandskú prácu, v ktorej okopíroval knižku o vstupe do EÚ. Sociálnu tematiku by ste tam ťažko hľadali. Čo by bolo riešením, aby sa na školách nestávalo, že skúšobná komisia dá titul za niečo, čo nevyhovuje?
„Nemám riešenie. Nechal by som to všetko tak, ako to je. Vždy budú odborné názory v individuálnych prípadoch, že titul nemal byť udelený. Ale nie je to reprezentatívna vzorka, že sa u nás 70 percent titulov udeľuje pre modré oči. Keď sa vyskytnú jeden, dva diskutabilné prípady, už mám meniť právny stav? Asi nie. Som 30 rokov na vysokých školách a nemám vedomosť, že by bolo rozdávanie titulov rozšírené.“
Čiže keď politik dostane PhD. za to, že je eurokomisárom, je to v poriadku, lebo škola musí byť autonómna?
„Neviem, ako to bolo. Neviem na to detailne vecne odpovedať. Prácu som nečítal. Je to zodpovednosť kolegov, ktorí ju posudzovali. Ak naozaj nemala prejsť, je to ich problém – aj morálny. Ak mu to dali preto, že bol eurokomisárom, je to chyba. Takýto titul sa ani sčasti nemá udeľovať za zásluhy.“
Akreditačná komisia oficiálne zhodnotila, že tretina práce sa venovala téme, ktorej mala. Vám ako pedagógovi by to stačilo?
„Asi tretina nie.“
Čo s tým, keď škola dá vedecký titul za niečo, čo toho hodné nie je?
„Momentálne s tým nič nemôžete robiť. Dobudúcna nie som za to, aby minister školstva mal autoritatívnu právomoc odňať titul. Opakujem, sú to individuálne prípady, nie reprezentatívna vzorka.“
Koľko by ich muselo byť, aby to už neboli individuálne prípady?
„To sa dá na počet povedať? Polovička? Tretina? Možno tretina, ale nebudem hádzať cifry.“
Takže štát by to mal začať riešiť, keď už takýchto titulov bude tretina?
„To tak nebude. Nehrozí tu vlna rozdávania titulov, to mi môžete veriť.“
Vysoká škola musí dodržiavať zákon.
„Jasné. Tak potom treba uvažovať o modifikácii zákona. Nikdy nebudem za to, aby tam bola sankcia ministra školstva, že môže odňať titul, o ktorom sa domnieva, že bol vydaný neoprávnene. Možno by tam mohla byť sankcia rektora voči konkrétnemu členovi komisie alebo oponentovi.“
Tiež ste čelili kritike, keď ste dali titul doktora práv hajtmanovi Michalovi Haškovi z ČSSD, ktorý pritom študoval právo v Brne. Prečo si išiel robiť rigoróznu skúšku k vám.
„My sme mu ho nedali, úspešne ho obhájil. Musíte sa to jeho spýtať. Je to možno až môj trapas, ale ja som vtedy nevedel, že je to funkcionár ČSSD. U nás je štandardný počet rigoróznych konaní a ich priebeh je podľa zákona a je pre každého rovnaký a môžete si byť istí, že aj primerane náročný.
Čaplovič chce zobrať slabým vysokým školám univerzitné postavenie. Hovorí, že kritériám dokáže vyhovieť iba sedem až deväť škôl. Ako to vy vidíte?
„Je to diskutabilné. Keď je delenie, školy sa snažia splniť formálnoprávne kritériá zaradenia na úkor dlhodobého, kvalitného rastu. Za udeľovanie zlatých, strieborných a bronzových medailí nie som.“
Ktorá škola je podľa vás na Slovensku najkvalitnejšia?
„U mňa sú dve kritériá, ktoré sú nekúpiteľné. Záujem o školu a uplatnenie absolventov v praxi.“
Podľa tohto vám ktorá vychádza najlepšie?
„V štatistike bola Vysoká škola v Sládkovičove medzi štyrmi, piatimi najlepšími.“
Ale či nerobia v Tescu, hoci majú diplom, ako často hovorí o absolventoch minister školstva?
„Možno.“
A to je dobrá vizitka vysokej školy?
„Nie je, ale to je zase o inom, o absencii určitej podoby stredno- a dlhodobého plánovania. Chýba primeraná väzba medzi štruktúrou hospodárstva a vysokými školami.“
Čo považujete za kľúčové, aby sa zvýšila kvalita slovenských vysokých škôl?
„Ocenenie učiteľa, materiálne i spoločenské. Aby slovo učiteľ neznelo pejoratívne. Je to beh na dlhé trate. Kvalitného študenta môže vyprofilovať iba kvalitný pedagóg. A kvalitný pedagóg bude vtedy, keď bude mať primeraný spoločenský a materiálny status.“
Má teda počkať, kým sa vystavajú štadióny, potom dostane vyšší plat?
„Hej, nech počká. Čo vám mám na to povedať? Na takto položenú otázku sa dá ťažko kultivovanejšie odpovedať. Potrebná športová infraštruktúra je tiež v civilizovanom štáte potrebná a ja som presvedčený, že ním sme.“

Beata
Balogová
