BRATISLAVA. Disciplinárne senáty, ktoré majú riešiť prehrešky sudcov, prestali fungovať.
V tomto roku podľa výkazu Najvyššieho súdu za porušenie povinností nepotrestali ani jedného sudcu. Ministerstvo spravodlivosti sa s riešením situácie neponáhľa.
Predseda Súdnej rady a Najvyššieho súdu Štefan Harabin tvrdí, že problém je vybrať členov senátov, ktoré sú dlhodobo neobsadené. „O prácu v disciplinárnych senátoch nie je záujem.“
Ani obsadené senáty však o sudcoch nerozhodujú.
Od začiatku tohto roka bolo naplánovaných 16 disciplinárnych pojednávaní, z toho jedenásť sa vôbec nekonalo, lebo boli zrušené.
V zostávajúcich prípadoch senát rozhodoval napríklad o vylúčení sudcu z konania či pozastavení výkonu funkcie sudcu, na ktorého bol podaný disciplinárny návrh.
V ďalšej kauze súd zrušil prvostupňový verdikt a vrátil ju na opätovné prejednanie. V januári disciplinárny senát rozhodol o zahladení trestu špeciálnemu sudcovi Jánovi Hrubalovi, ktorý v júli 2005 havaroval a odmietol skúšku na alkohol.
Sudcu hľadala polícia
Senáty
Ako to funguje
prvostupňový senát má troch členov,
dvaja sú sudcovia, tretí nemusí byť sudcom,
odvolací senát má päť členov, sudcovia sú traja,
členov navrhujú sudcovské rady, ministerstvo a NR SR,
vyberá ich Súdna rada,
v databáze predsedov senátov musia byť najmenej piati, aby z ich mohli generovať, teraz sú štyria,
predsedu má päť zo sedem senátov prvého stupňa, v štyroch senátoch chýba jeden člen,
tri odvolacie senáty sú úplné.
Pojednávania trikrát zrušili, lebo sa ospravedlnili stíhaní sudcovia či ich obhajcovia.
Raz bol práceneschopný predseda senátu, raz nedokázala sudcovi doručiť predvolanie ani polícia. Ostatné termíny zrušili, lebo sa skončilo funkčné obdobie niektorým členom senátov.
Nevybavených je v súčasnosti spolu 37 disciplinárnych konaní proti sudcom.
Konkrétne skutky, pre ktoré sú sudcovia stíhaní, Najvyšší súd odmietol zverejniť s vysvetlením, že do spisov môžu nahliadať len členovia senátov, účastníci konania a ich obhajcovia.
Najstarší nedoriešený prípad je ešte z roku 2007. Disciplinárnemu konaniu čelí konkurzný sudca Alexander Mojš, ktorý v roku 2008 získal ocenenie Biela vrana, lebo sa snažil zabrániť tunelovaniu podnikov.
Niekoľko rokov sú stále stíhaní aj Harabinovi kritici Miroslav Gavalec a Róbert Urban.
Prepustili mafiánov
Ďalším čakateľom je bratislavský okresný sudca Stanislav Dutko, ktorého vlani potrestali za prepustenie Karola Mella. Teraz ho stíhajú pre pochybenie pri riešení väzby Martina Ráca, tiež spájaného s podsvetím.
Spolu s Dutkom je stíhaný jeho kolega Pavol Dekánek, ktorý umožnil prepustenie Libora Jakšíka.
Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ obom navrhla vo februári 2012 za trest 70-percentné zníženie platu na jeden rok.
Rovnaký trest hrozí sudkyni Ľudmile Hatalovej z bratislavskej Rače. Stíhajú ju, že nedbanlivým prístupom prispela k zavraždeniu Zuzany Dzivej, ktorú v marci minulého roka zastrelil bývalý manžel. V tom čase mal byť vo väzbe.
V októbri minulého roka Súdna rada odporučila prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi odvolať Hatalovú z funkcie sudcu, keďže už dosiahla vek 65 rokov. Ak ju odvolá ešte pred skončením disciplinárneho konania, vyhne sa trestu a dostane odstupné 28-tisíc eur.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec tvrdí, že riešenie problému s disciplinárnymi konaniami pripravuje. Kedy predloží konkrétny návrh a ako bude vyzerať, nepovedal.
„Pripravujeme zmeny viacerých justičných zákonov, v rámci ktorých dôjde aj k precizovaniu právnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov tak, aby bolo možné túto zodpovednosť vyvodzovať efektívne.“
Harabin tvrdí, že problém spôsobila Žitňanská, keď ako ministerka zmenila pravidlá tak, že sudcom v disciplinárnych senátoch zobrala odmeny, čím stratili motiváciu.
Nastavujú si latku
Zrušenie odmien považuje Žitňanská za správne. „Koniec koncov, majú 13., 14. plat, existuje systém príplatkov,“ povedala pre SITA.
Pripúšťa, že pre sudcu nie je príjemné rozhodovať o kolegoch. Takto však samotní sudcovia nastavujú latku, čo je podľa nej správne a etické.
Disciplinárnemu stíhaniu stále čelí aj Harabin, o ktorom, keďže je šéfom Najvyššieho súdu, má rozhodnúť Ústavný súd. Aj ten je však v rozhodovaní zablokovaný pre viacero námietok zaujatosti.
Občianske združenie Via Iuris zverejnilo výsledky prieskumu, podľa ktorého 58 percent opýtaných súhlasí s názorom, že Harabin prispieva k nedôveryhodnosti slovenského súdnictva.
Tri percentá si myslia, že prispieva k dôveryhodnosti súdov. Prieskum robila agentúra Focus.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
