BRATISLAVA. Čierne stavby zo Slovenska nezmiznú. Samosprávy, Rómovia a opozícia upozorňujú, že nový stavebný zákon, ako ho predstavilo ministerstvo dopravy, by bol v praxi nefunkčný.
Zákon by sa mal dotknúť aj stoviek rómskych rodín, ktoré si postavili pred rokmi domy na cudzích pozemkoch a doteraz to nik neriešil.
Ministerstvo by dalo na dodatočnú legalizáciu iba rok od účinnosti zákona, čo by mohlo byť od 15. júla budúceho roka. Ministerstvo vnútra mu odkazuje, že pre rómske osady bude žiadať výnimku.
Vajda Ľudovít Gunár z Krásnohorského Podhradia hovorí, že nový stavebný zákon fungovať nebude. Za rok sa podľa neho nepodarí zlegalizovať 70 až 100 domov z osady.
„Keby sa nepodarilo v priebehu roka zlegalizovať takúto stavbu, ale stavebné konanie by už bolo začaté, lehota na legalizáciu by sa mala predĺžiť o šesť mesiacov,“ navrhuje Gunár.
V Krásnohorskom Podhradí sa pritom práve dozvedeli, že čierne stavby musia riešiť sami. Mesto Rožňava totiž odmietlo projekt na spoločný stavebný úrad.
Považovali ich za odpad
Čierne stavby
Čo chcú zmeniť:
ministerstvo dopravy navrhuje zakázať možnosť dodatočne povoliť stavbu;
na legalizáciu stavby dá rok, zrejme od júla budúceho roka;
potom majú už čierne stavby búrať;
čiernu stavbu by obec mohla zhabať a predať v dražbe;
ak sa stavba nezbúra, môže hroziť aj väzenie.
Žiar nad Hronom, košické Nižné Kapustníky či obec Rakúsy sa v minulosti zbavili rómskych osád cez zákon o odpadoch. Domy padli, kam išli ich obyvatelia, nik neriešil.
„Stavebný zákon môže vyriešiť nelegálne haciendy a ľudí, ktorí si dosiaľ mysleli, že stoja nad zákonom,“ odpovedal štátny tajomník František Palko na otázku, či sa neobáva nárastu kriminality v osadách.
„Ak si niekto myslí, že prijatím nového stavebného zákona chatrče zmiznú ako mávnutím čarovného prútika, veľmi sa mýli. Zákon celý problém iba prehĺbi a môže uvrhnúť tisíce ľudí do ešte ťažšej životnej situácie. Problém marginalizovaných osád je potrebné okamžite riešiť, ale jedinou reálnou cestou je postupná integrácia individuálnych rodín a zvyšovanie kapacít sociálneho bývania.“
Palka za návrh kritizuje Ľudovít Kaník z SDKÚ. Nezabráni podľa neho vzniku nových čiernych stavieb. „Tento zákon je písaný od stola bez konfrontácie s realitou,“ dodáva Kaník.
Starostovia vidia posun
Na druhej strane niektoré mestá a obce vítajú tvrdšie opatrenia. V boji proti čiernym stavbám je potrebné sprísniť súčasný stavebný zákon, hovorí Peter Gogola, primátor Banskej Bystrice. Návrh si pochvaľuje aj starostka obce Spišské Tomášovce.
„Je prísny, ale bude sa dať spraviť mnoho vecí, ktoré sú dnes pre samosprávu neriešiteľné. Každý si rozmyslí, či dostane pokutu, alebo pôjde do väzenia,“ vraví starostka Zuzana Nebusová.
Za 19 rokov vo funkcii sa jej podarilo ustriehnuť, aby Rómovia z miestnej osady nestavali čierne stavby.
V 90. rokoch im pomohla vybaviť stavebné sporenia a postupne pozemky pod svojimi domami odkúpili. Priznáva, že treba s nimi komunikovať každý deň, potom je v obci poriadok.
