BRATISLAVA. Za tri roky platnosti zákona o občianstve, ktorý bol reakciou na maďarský zákon o dvojakom občianstve, prišlo o slovenské občianstvo 575 ľudí.
Od 17. júla 2010, odkedy je v zákone povinnosť oznamovať nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, stratilo slovenské občianstvo nadobudnutím cudzieho občianstva 243 mužov a 332 žien.
Ako agentúru SITA informovala Alena Koišová z ministerstva vnútra, najviac ľudí prijalo české občianstvo (258), nemecké 105 osôb, rakúske 68 a britské 49.
V prospech maďarského občianstva sa slovenského vzdalo doteraz 35 ľudí.
Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve.
Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu. Kabinet Ivety Radičovej chcel zákon upraviť, ale zmenu sa presadiť nepodarilo.
Rezort vnútra priznáva, že sa pre dôsledky, aké súčasný zákon prináša, rozhodol pri jeho úprave opierať o posudky expertov z oblasti medzinárodného práva.
Novelu preto pripravujú v spolupráci s rezortom diplomacie a tiež Radou Európy či Vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny.
Ako by mohla legislatívna zmena vyzerať, naznačil ešte vlani minister Robert Kaliňák. Udeľovanie občianstva by malo byť naviazané na trvalý pobyt.
"Znamená to, že aj občan Slovenskej republiky môže nadobudnúť maďarské občianstvo a nestratí slovenské za predpokladu, že má trvalý pobyt v Maďarsku a získa občianstvo na základe tohto pravidla. Nie na základe národnej príslušnosti, ale na základe tohto pravidla, ktoré je vo všetkých štátoch všeobecne uznávané," povedal Kaliňák pred pol rokom.
