BRATISLAVA. Tretí sektor pripúšťa, že niektoré ustanovenia novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sú výsledkom takzvanej rómskej reformy. Za tou by mal stáť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity a ministerstvo vnútra.
Že ide o prienik ich záujmov s autorom novely - ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, si myslí programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec.
Pridáva sa aj sociologička Zuzana Kusá. Tá hovorí, že práve časť o zrážaní pokút za priestupky z dávok v hmotnej núdzi je jedným zo záverov avizovanej reformy.
Oravec predpokladá, že sa v novele zákona stretli záujmy politického spektra snažiaceho sa sprísniť sociálnu pomoc a rómskej reformy, ktorá tento princíp artikulovala veľmi razantne minulú jeseň s nástupom Petra Polláka na čelo úradu splnomocnenca.
"Môže ísť o jeden z prvých výstupov filozofie rómskej reformy a treba povedať, že v tomto kontexte vnímam tento zákon ako primárne určený majoritnej spoločnosti, zamestnaným a bielym, ktorým sa štát rozhodol ukázať, že nebude tolerovať príživníctvo. Má skôr populistický rozmer," hovorí Oravec. Skutočné riešenie problémov vylúčených ľudí podľa neho neprináša.
Pýta sa, či je skutočným zmyslom sociálnej politiky vytvárať nové prekážky pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi. "Zákon má majoritnej verejnosti dokázať, že Rómovia si tu nebudú robiť, čo oni chcú," dodáva Oravec.
Práve tá časť, ktorá sa týka možnosti zrážania pokút za priestupky z dávok v hmotnej núdzi, je výsledkom spolupráce ministerstva vnútra a ministerstva práce, tvrdí Kusá. Dodáva, že takúto požiadavku majú už od roku 2011 starostovia v iniciatíve Zobuďme sa.
Ňou chceli zrušiť takzvanú priestupkovú imunitu chudobných ľudí. "Tiež požadovali odpracovanie dávky v hmotnej núdzi, ktoré sa teraz zavádza ale takým spôsobom, ktorý starostovia vôbec nevítajú," vysvetľuje Kusá. Celé bremeno organizácie odpracovania základnej dávky sa kladie na ich plecia, uzatvára sociologička.
