BRATISLAVA. Kvalita demokracie na Slovensku dosiahla v prvom polroku 2013 známku 2,9, čo je v medziročnom porovnaní mierny pokles o 0,1 bodu.
Vyplýva to z výsledkov hodnotenia Inštitútu pre verejné otázky (IVO) IVO Barometer, ktorého cieľom je pravidelne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v kľúčových oblastiach.
Známka 1 je najlepšia, 5 najhoršia.
Najhoršie obstála podobne ako vlani oblasť ľudských a menšinových práv (dostali známku 3,1), najlepšie je na tom legislatíva (2,6).
Demokratické inštitúcie a právny štát dostali známku 2,9, nezávislé médiá 3.
Pokles v druhom polroku
Experti, ktorí pripravujú hodnotenie v rámci IVO Barometra, skonštatovali, že v prvom štvrťroku sa celkový rating hodnotenia kvality demokracie bodovo nezhoršil.
Napriek náznakom negatívnych tendencií však podľa nich nedošlo ešte k zásadným rozhodnutiam zhoršujúcim stav kvality demokracie v Slovenskej republiky v takej miere, aby sa to odrazilo na škále hodnotenia indexu IVO Barometer.
"V druhom štvrťroku 2013 sme však už na základe nepriaznivých udalostí zaznamenali pokles v hodnotení kvality demokracie oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Podieľal sa na ňom regres v dvoch zo štyroch známkovaných oblastí, v ktorých experti zhoršili rating o 0,25 bodu Demokratické inštitúcie a právny štát a Ochrana ľudských a menšinových práv," vysvetlil vedúci projektu Miroslav Kollár.
Vymáhateľnosť práva
Na margo najhoršie hodnotenej oblasti, teda ochrany ľudských a menšinových práv, predstavitelia IVO vysvetľujú, že základným problémom bol aj v prvých dvoch štvrťrokoch 2013 pomerne nízky stupeň vymáhateľnosti práva.
"Príčiny už dlhodobo spočívajú v nedostatočnej nezávislosti, prílišnej stranícko-politickej zaťaženosti, často aj slabšej odbornej spôsobilosti všetkých inštitúcií právneho štátu a v nízkej efektívnosti mechanizmov implementácie a kontroly, čo má nevyhnutné dôsledky aj na vymáhateľnosť ľudských práv," tvrdí Kollár.
Podľa jeho slov v tomto období pokračovali nepriame útoky na slobodu prejavu trestnoprávnymi i občianskoprávnymi žalobami ústavných činiteľov proti viacerým médiám z titulu ochrany dôstojnosti a cti.
"Osobitosťou tohto javu je to, že niektorí činitelia žiadajú od médií ako odškodnenie za údajné porušenie svojich práv doslova likvidačné sumy vo výške niekoľko stotisíc eur," tvrdí IVO.
Kollár tiež poukázal na "bezprecedentný postoj" poslancov Národnej rade voči správe o činnosti úradu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, ktorí jej nariadili správu prerobiť.
Princípy deľby moci
Oblasť demokratických inštitúcií a právneho štátu sa podľa IVO vyznačovala zhoršením situácie v dodržiavaní princípov deľby moci, v uplatňovaní ústavou predpísaných postupov pri výbere a menovaní vysokých štátnych predstaviteľov či v zabezpečení procesnej nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní.
"Snaha o koncentráciu mocenských pozícií v rukách jednej politickej sily nadobudla z hľadiska intenzity neporovnateľnú podobu s predchádzajúcimi funkčnými obdobiami štátnych administratív od nastolenia demokracie v roku 1989," upozornil Kollár s tým, že "diktát väčšiny" sa už neprejavoval iba ako dominantný spôsob presadzovania rozhodnutí vládnou stranou v NR, ale najmä ako hlavný mocenský nástroj pri riadení krajiny.
Skrátené konania
Vo sfére legislatívy IVO pozitívne hodnotí, že klesol podiel zákonov a noviel schválených v skrátenom konaní.
"Poľutovaniahodnou skutočnosťou však bolo to, že práve v skrátenom legislatívnom konaní parlament schválil významnú a politicky mimoriadne závažnú novelu zákona o organizácii Ústavného sudu, ktorá zasiahla do kauzy výberu generálneho prokurátora," upozornil Kollár.
Na druhej strane kladne hodnotí akceptovanie niektorých pozmeňujúcich návrhov predložených poslancami opozičných strán pri prerokovaní zákonov a noviel v pléne Národnej rady.
