KOŠICE, BRATISLAVA. Mesto Košice nevie, čo s protirómskym múrom na tamojšom sídlisku Západ. Považuje ju za čiernu stavbu a rozhoduje, či ju povolí alebo zbúra.
„Mestská časť začala s výstavbou skôr, ako mala všetky potrebné povolenia,“ povedala hovorkyňa Košíc Martina Urik Viktorínová.
Na múr cez víkend niekto namaľoval veľký nápis „Prepáčte“. Rovnaká maľba sa objavila v roku 2010 na segregačnom múre v Ostrovanoch. Jej autora sa dodnes nepodarilo vypátrať.
Mesto na otázku, či mu stavba nepoškodila imidž Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, neodpovedalo.
Horšie ako v Rumunsku
Proti Rómom
Najznámejšie múry
Ostrovany – samospráva 150 metrov dlhý múr nechala postaviť v roku 2009, aby ochránila domy susediace s rómskou osadou.
Michalovce – v roku 2009 postavilo mesto tri metre vysokú a 100 metrov dlhú betónovú stenu.
Za posledné štyri roky na Slovensku potichu vyrástlo 13 múrov a plotov, ktoré oddeľujú rómske komunity od majority.
Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) hovorí, že protirómske múry sú okrem Slovenska už iba v dvoch európskych krajinách, v Rumunsku a v Portugalsku.
„V žiadnej z týchto krajín sa tak intenzívne nestavajú múry proti Rómom ako na Slovensku,“ upozorňuje Marek Szilvási z ERRC.
Segregačné stavby na Slovensku podľa neho pribúdajú, lebo štát obce nekritizuje.
Ticho aj v osadách
Stovky starostov a primátorov žiadajú likvidáciu osád ako nelegálnych skládok odpadu. Dodnes túto iniciatívu podpísalo 402 predstaviteľov samospráv.
Jej zakladateľ sa pred dvomi rokmi chválil, že toto riešenie podporuje aj šéf ZMOS Jozef Dvonč.
„Kritika výstavby často chýba aj v samotných rómskych komunitách,“ pripomína Szilvási.
Košický múr sa pravdepodobne dostane aj na rokovanie parlamentného výboru pre ľudské práva.
Prečítajte si tiež:
Múry a ploty riešia rómsky problém, štát mlčí
Kde sú protirómske múry a ploty

Beata
Balogová
