Dotazníky:
BRATISLAVA. Aj keď vie dieťa povedať iba mama a tata, odborníci dokážu zistiť, či má narušený vývin reči.
Tím z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Prešovskej univerzity vyvinul špeciálne testy pre rodičov malých detí.
Dotazníky
Čo skúmajú
- prvý dotazník je určený pre rodičov detí od ôsmich do 16 mesiacov,
- skúma, ako ovládajú prvé slová,
- ako rozumejú reči dospelých, napríklad pokynom daj pápá, daj pusu,
- či ovládajú zvuk auta, hodín,
- ako robia zvieratá,
- či rozumejú, prípadne vedia povedať slová ako bába, banán alebo koza,
- nakoľko rozumejú slovám popisujúcim činnosti: spať, spadnúť či ťahať,
- slovným spojeniam kde je, mama dá,
- gestám, čo napríklad značia prázdne dlane,
- druhý dotazník je pre deti od 17 mesiacov do 3 rokov,
- má podobný typ úloh,
- tiež zisťuje aktívnu a pasívnu slovnú zásobu dieťaťa,
- rieši aj gramatiku, či na otázku „Čo si prosíš?“ odpovie správne vodu, a nie voda,
- či správne časuje a ako už dokáže skladať vety.
Dotazníky TEKOS I a II vytvoril riešiteľský tím S. Kapalková, D. Slančová, I. Bónová, J. Kesselová a M. Mikulajová
Rozumie dieťa pokynu Urob ťapi–ťapi? Zastaví sa, keď mu poviete nono? Aj toto skúma prvý test, ktorý môžu na webe vyplniť rodičia detí vo veku osem až 16 mesiacov.
Okrem toho, čo už vedia povedať, test zisťuje, ako rozumejú slovám označujúcim konkrétne zvieratá, hračky či činnosti, ako zvládajú gestá a hry.
„Riziko je, ak 16-mesačné dieťa vie povedať menej ako desať slov,“ vraví šéfka tímu z UK, logopedička Svetlana Kapalková.
Testy online nevyhodnocujú, s vyplneným formulárom možno zájsť do pedagogicko-psychologickej poradne vo vašom okolí.
Záchrana v škole
Druhý test je pre batoľatá do troch rokov.
Zameriava sa už na správne skloňovanie, časovanie a skladanie viet. Rodič má napríklad vypísať tri najdlhšie vety, ktoré dieťa povedalo.
Skoré odhalenie rečových porúch zabráni ďalším problémom, upozorňuje Kapalková.
„Keď malé dieťa nevie, ako má povedať, čo chce, vznikajú poruchy správania, je frustrované, má záchvaty plaču, ubližuje sebe alebo iným.“
Deti s rečovými chybami majú nábeh aj na poruchy učenia. Ak sa včas podchytia, môžu sa vyhnúť špeciálnej škole.
„Synovi bolo ťažko rozumieť, prehĺtal slová, vďaka logopédovi sa to zlepšilo a mohol zostať v normálnej škole,“ vraví matka druháka Jana Velková zo Zvolena.
Dnes je na bežných základných školách takmer tisíc detí s narušenými komunikačnými schopnosťami.
Talenty verzus problémoví
Pri tvorbe testov sa Kapalkovej tím inšpiroval americkou verziou dotazníka. Overovali ho na vzorke 1715 slovenských detí.
Vyšlo im, že deti rodičov s vysokoškolským vzdelaním majú rovnakú slovnú zásobu ako tých, čo skončili strednú. Vplyv nemá ani to, či deti vyrastajú na dedine, alebo v meste.
Zapojili sa aj štyri matky analfabetky. „Vo vývoji reči sa deti zásadne nelíšili.“
Výskum ukázal, že zo sto detí má päť vynikajúce rečové schopnosti, rovnaký počet reč nezvláda a potrebujú logopedickú terapiu.
Poruchy reči sa podľa Kapalkovej dedia alebo vznikajú poškodením rečového centra, často pri pôrode, keď sa nedokrví mozog novorodenca.
Štát schválil na výskum takmer 200-tisíc eur.
Beata
Balogová
