BRATISLAVA. Niektoré časti chystanej novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi môžu byť protiústavné, upozorňuje Generálna prokuratúra.
Cez hrozby exekúcie dávok chceli splnomocnenec vlády pre Rómov Peter Pollák a štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian prinútiť neprispôsobivých Rómov pracovať a dodržiavať zákony.
Reforma sa opäť zdrží
Pollákova reforma tak má ďalší problém. Novelu sa snaží zmeniť aj splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač.
„Povinnosť odpracovať si základnú dávku pomoci v hmotnej núdzi pod hrozbou krátenia dávky má charakter nútenej práce,“ píše jeho úrad v pripomienke.
Argumentuje, že dobrovoľná činnosť je úplne niečo iné. Slovensko by zákonom porušilo niektoré medzinárodné dohody.
„V najbližšom čase sa uskutoční rozporové konanie,“ potvrdila hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Viac o pripomienkach k zákonu nechcelo hovoriť ani ministerstvo. Či kľúčový zákon rómskej reformy nakoniec stiahne, uvidí sa po dohode s prokuratúrou.
Pripomienok je viac
„Dostali by nás medzi dva mlynské kamene,“ upozorňuje aj starostka Hrabušíc Jana Skokanová. Obec je jednou zo zo štyroch, ktoré v spolupráci s mimovládnou organizáciou poslali pripomienky k novele.
Štát sa podľa Skokanovej chce len zbaviť zodpovednosti a presunúť ju na mestá a obce. „My ich však nevieme prevychovať,“ hovorí o neprispôsobivých obyvateľoch. Chce, aby zákon presne určil kritériá, komu môžu prácu ponúknuť a za akých podmienok.
Starostka by tiež privítala, keby zákon skôr riešil nezamestnanosť absolventov ako ľudí, ktorí už stratili pracovné návyky.
„Návrh zákona napríklad umožňuje nútiť osamelé matky v hmotnej núdzi s 32týždňovým bábätkom, aby boli 'dobrovoľne' na nútených prácach,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Odborári pripomínajú, že dávka v hmotnej núdzi sa nezvyšovala od roku 2009.
Beata
Balogová
