BRATISLAVA. Mestské polície nevedia, čo robiť s neprispôsobivými Rómami.
Denník SME oslovil náčelníkov z rizikových lokalít, aby pomenovali najväčšie problémy a navrhli možné riešenia.
Najčastejšie sa ponosujú na zlé zákony a nedostatok peňazí.
Priestupková imunita
„Akú to má logiku, keď ten, kto urobil niečo protizákonné, nezaplatí pokutu a my musíme platiť exekútorovi trovy konania. To je choré,“ hnevá sa Ján Andrejko, prezident Združenia náčelníkov obecných polícií.
Nevymožiteľnosť pokút kritizuje všetkých osem oslovených šéfov mestských polícií.
Polícia musí od marca minulého roka všetky pokuty, ktoré sa nezaplatia namieste, vymáhať exekútorom. Páchatelia však často nemajú z čoho platiť, na dávky im siahnuť nemôžu.
„Takýto človek si môže pokojne odpľuť pred policajtom a nič sa mu nestane,“ vraví Andrejko.
Navrhuje preto zaviesť alternatívne tresty. Pokutu by si musel vinník odpracovať v prospech mesta alebo obce. Ministerstvo vnútra na otázku, či plánuje v tomto roku predložiť návrh na alternatívne tresty, neodpovedalo. „Dlhodobo sa o tomto uvažuje,“ odpísali z tlačového odboru.
Ministerstvo práce najnovšie navrhuje, aby bolo možné exekvovať aj sociálne dávky, Generálna prokuratúra už upozornila, že to môže byť neústavné.
Viac podpory od štátu
Policajti tiež tvrdia, že v rizikových oblastiach by bolo treba viac hliadok. „Najproblémovejšia práca je tam, kde žijú rómske komunity,“ vraví Andrejko.
V lokalitách, kde žijú vylúčené rómske komunity, sa hliadky striedajú, jeden policajt tam podľa neho nemôže chodiť pravidelne.
„Chodíte tam každý deň a ten problém neviete zákonne vyriešiť,“ vraví Andrejko. Rastie tak frustrácia príslušníkov, ktorá prispela aj k minuloročnej tragédii v Hurbanove, kde mestský policajt zavraždil troch členov rómskej rodiny.
Chvália pochody aj múry
Jedným z miest, kde sa situácia v poslednom období vyhrotila, bolo Partizánske.
„Pomohol nám pochod, ktorý odštartoval občianske hliadky, prijali sme štyroch nových policajtov a psovoda,“ povedal Drahomír Hrkal, zástupca tamojšieho náčelníka.
Minulý rok pochodovalo mestom tritisíc ľudí, ktorí chceli „dať stop asociálom“. Akciu sa pokúsili využiť aj extrémisti.
Unimobunku, kde boli nonstop hliadky, už zrušili. Nová poštárka odmietla aj policajný sprievod do domov na problematickej Nábrežnej ulici. Rómov na ulici však aj oplotili.
Stavieb, ktoré oddeľujú rómske komunity, na Slovensku stále pribúda napriek kritike ľudskoprávnych aktivistov.
Múr, ktorý vznikol pri lokalite Angi mlyn, si pochvaľuje aj Šanta z Michaloviec. Tvrdí, že nebolo iného riešenia, ako zabrániť znečisteniu susedného sídliska.
Nepokojné noci
Múr v minulosti vznikol aj vo Vrútkach. Okrem segregácie však samospráva zvolila aj svojský spôsob spájania.
Na problematickej Kafendovej ulici stojí domov dôchodcov. Teraz tam mesto začalo za eurofondy stavať aj druhý. „Domov dôchodcov by mal byť inde, nie tam,“ myslí si šéf mestskej polície Peter Šimkovič.
Najčastejšie ich volajú na zásah pre rušenie nočného pokoja najmä v období vyplácania sociálnych dávok. „Nejde o rasový problém, ale skôr generačný,“ hovorí Šimkovič.
O pokojných večeroch môžu iba snívať aj mestskí policajti v Michalovciach. V meste na východe, kde žije štvortisícová rómska komunita, sú každodenné výjazdy hlavne do lokality Angi mlyn.
Od apríla minulého roka tam pôsobí aj päť členov rómskej občianskej hliadky, ktorá na viacerých miestach pomáha odbremeniť mestských policajtov.
Na Slovensku v roku 2011 pôsobilo vyše 2400 mestských a obecných policajtov. Len v Prahe dohliadalo v rovnakom období na poriadok 2485 príslušníkov mestskej polície.
Beata
Balogová
