Chodí po meste v maske, v saténovom kostýme Luigiho, kamaráta Super Maria z počítačovej hry. Brigádnik ERIK BENOVIČ.
Aké to je, chodiť po meste v takomto kostýme?
„Som tu prvý deň a nie je to také hrozné. Predtým som makal na stavbe a poviem úprimne, všetko je lepšie ako ťahať sa s niekoľkokilovými betónovými kockami v Petržalke.“
Je v tom teplo?
„Paradoxne, je v tom príjemnejšie, ako keď si dám dole tú vec, čo musím nosiť na hlave. Je z molitanu, takže dobre izoluje. Látka na tele je tenká a pod tým mám len tričko. Nemám dokonca ani topánky, stojím na takých vankúšoch.“
Ako sa v tom dá najefektívnejšie pohybovať?
„V prvom rade nesmiem veľa piť, lebo potom sa človek spotí. Snažím sa čo najviac chodiť v tieni a dávam si často pauzu, približne každé dve hodiny.“
Viete si to sám vyzliecť?
„Možno aj hej, ale pomáhajú mi s tým v predajni, pre ktorú pracujem.“
Ako cez tú hlavu vidíte?
„Dosť málo. Sú to len dva malé otvory, je ťažké určiť, kde vlastne som. Ani práve teraz to presne neviem.“
Robia si ľudia z kostýmu žarty?
„Niektorí pokrikujú, ale častejšie ma skôr ľutujú, aký som chudáčik, že v tom musí byť strašne teplo a podobne. Ešte na mňa nikto nejako fyzicky nezaútočil, ale som pripravený sa brániť.“
Rozdávate len letáky alebo v kostýme robíte aj niečo iné?
„Predtým som mal takú šípku, s ktorou som stál na rohu ulice a ukazoval smerom na reštauráciu. To bola horšia robota.“
