Napriek opakovaným radám, čo robiť v časoch vysokých teplôt, lekári očakávajú kolabujúcich a spálených ľudí.
BRATISLAVA. „Nie je to nič výnimočné, ľudia každoročne, keď v lete vyskočia teploty nad 30 stupňov, precenia svoje sily na slnku, podcenia prevenciu a kolabujú,“ hovorí Boris Chmel za bratislavskú záchrannú zdravotnú službu.
„V rekordnom týždni od 15. júna sme mali až 960 výjazdov ku kolapsom z tepla.“ Najviac kolabovali ľudia v Košickom kraji.
„Najviac sú ohrození starí ľudia, ktorí nepociťujú smäd,“ hovorí lekár Andreas Jusko zo záchranky Falck. Podobne aj deti, tehotné ženy či ľudia, ktorí pracujú vonku.
Signály dehydratácie
Priamemu slnku sa treba vyhýbať najmä tri hodiny po poludní. Ak sa to nedá, odborníci odporúčajú pomalú chôdzu v tieni, chrániť si hlavu a oči a fľašu vody v ruke. Najlepšie bez ľadu.
„Ideálom je prijať 30 až 35 ml tekutiny na kilogram telesnej hmotnosti,“ hovorí Jusko. „Treba tiež sledovať, či sa ešte potíte a akú farbu má moč.“
Úbytok potu či tmavožltá farba moču sú signálom, že človeku hrozí dehydratácia.
Vyhnúť sa tiež treba teplotným šokom pri prechode z klimatizovaného priestoru.
Najlepšie je sa nespáliť vôbec
Prednosta kožnej kliniky z Banskej Bystrice Slavomír Urbanček hovorí, že okrem prvostupňových popálenín, ktoré sa prejavujú sčervenaním a pálením, môžu na koži vzniknúť pľuzgiere, ktoré už signalizujú druhý až tretí stupeň popálenia. Vznikajú tesne po slnení.
„Ak sa fľaky a pľuzgiere objavia až niekoľko hodín, či na druhý deň, môže ísť skôr o alergiu.“
Pľuzgiere sa vyhoja aj samy, ale môžu zanechať pigmentové škvrny.
„Jednorazové spálenia väčšinou neznamenajú zvýšenie rizika rakoviny kože.“ Rizikové sú skôr znaky ako počet znamienok nad dvadsať či znamienka väčšie ako centimeter. Lekár apeluje najmä na prevenciu - najlepšie je vôbec sa nespáliť.
