Bývalí politickí väzni považujú ich zrušenie za morálnu otázku.
BRATISLAVA. Rodinu Juraja Radziwilla-Anoškina vykázali v roku 1948 z Myjavy, pretože odmietla voliť komunistickú stranu. Trest zákazu pobytu, ktorý dostali, nebol formálne zrušený ani po nežnej revolúcií.
„Zrušenie týchto opatrení by bolo aspoň morálnym zadosťučinením pre ľudí, ktorí boli počas minulého režimu občanmi druhej kategórie,“ hovorí Anoškin.
Zrušiť všetky rozhodnutia, ktoré boli v rozpore s demokratickými zásadami, sa podľa právničky Moniky Korbášovej nepodarilo ani zákonom z 90. rokov.
„Rehabilitácie sa vzťahovali podľa zákona len na súdne rozhodnutia, nie na administratívne, kde nerozhodoval súd, ale iný orgán,“ hovorí.
Rozhodnutia o vykázaní či zákaze pobytu, ktoré vydali v tom čase miestne národné výbory alebo komunistická strana, teda formálne platia. „Opatrenie, ktoré nevydal súd, ale iný orgán, nie je de iure zrušené,“ hovorí.
„Predpokladalo sa, že rehabilitačné a reštitučné zákony v 90. rokoch budú naprávať najhoršie a najzávažnejšie krivdy a postupne príde na rad náprava ďalších, menej závažných krívd,“ vysvetľuje Marián Gula z Ústavu pamäti národa.
Zoznam osôb nemajú
Spomínané zákazy boli podľa Petra Sandtnera z Konfederácie politických väzňov veľmi časté.
„Spomeniem napríklad Otta Janka, ktorého otca ako roľníka uväznili v 50. rokoch, zákaz pobytu v regióne mala potom celá jeho rodina,“ hovorí.
Presná databáza týchto ľudí neexistuje. „V budúcnosti nás čaká komplexné zmapovanie krívd týkajúcich sa príkazov miesta pobytu, zákazu pobytu a vykázania z miesta pobytu,“ hovorí Gula z ÚPN.
Hoci z právnej stránky už staré komunistické zákazy ani tresty nie sú vykonateľné, mnohí odborníci vnímajú ich zrušenie ako legitímnu otázku.
„Pre morálnu a mravnú očistu spoločnosti je dôležité, aby sa odstránila akákoľvek aj formálna protiprávnosť,“ hovorí Neela Winkelmann zo združenia Platforma európskej pamäti a svedomia.
Na ťahu je ministerstvo
Politický väzeň Juraj Radziwill-Anoškin sa obrátil na primátora Myjavy Pavla Halabrína a na slávnostnom zasadnutí zastupiteľstva mu tento rok trest vykázania formálne zrušili. Podľa Gulu by bolo treba zrušiť všetky formálne platné rozhodnutia zákonom.
„Mestá a obce nemajú legislatívne možnosti zasahovať a meniť právne akty a rozhodnutia miestnych národných výborov, ktoré pôsobili ako orgány štátu v tejto oblasti,“ hovorí výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Hovorí, že formálne zrušenie zo strany samosprávy nemá právne následky, ale môže byť len prejavom empatie k dotknutým ľuďom.
„Ide o problematiku, ktorá kompetenčne nespadá pod ministerstvo spravodlivosti. Právne riešenie, ako aj ďalšia rehabilitácia by mala byť predmetom ďalších odborných diskusií,“ povedala hovorkyňa ministerstva Jana Zlatohlávková.
„Ak by bola vôľa tieto otázky riešiť, chcelo by to plošný záber normy bez konkrétneho vymenúvania noriem či paragrafov,“ hovorí právnička Monika Korbášová.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
