
KRESBA
Vieme, ako bude vyzerať nová vláda a ako sa rozdelia posty štátnych tajomníkov. V exekutíve sa však prekvapujúco nenachádza Ján Figeľ. Nebol to práve on, čo odviedol veľký kus práce a výrazne sa pričinil o to, že Slovensko je dnes v prístupových rokovaniach s Európskou úniou rovnocenným partnerom Českej republiky, Maďarska a Poľska, hoci tieto krajiny začali rokovať o vstupe do únie o dva roky skôr ako Slovensko?
Okrem toho tri roky viedol vládny výbor PRENAME pre prípravu Slovenska na vstup do NATO. Výsledky mnohých krokov v tejto oblasti sú nespochybniteľné. Figeľ tak navyše prepájal tému budúcnosti Slovenska v únii a NATO a spoluvytváral predpoklady pre reálnu euroatlantickú perspektívu našej krajiny.
Istotne to Ján Figeľ nedokázal sám. Vytvoril okolo seba tím ľudí, ktorí boli profesionálne veľmi zdatní a nechýbali im dobré, dnes také prepotrebné charakterové vlastnosti a odborné znalosti. Dokázal spojiť tímovosť, vysokú profesionalitu s etikou zodpovednosti. A zároveň byť komunikátorom s rezortmi, politickými stranami, ekonomickými a sociálnymi partnermi.
Prečo dnes odchádza do parlamentu? Pravda je, že sa o ňom v KDH uvažovalo aj ako o ministrovi zahraničia pri alternatívnej požiadavke „zahraničie alebo vnútro“. Dostal ponuku byť ministrom školstva, ktorú neprijal. A spokojne mohol ostať ako štátny tajomník ministerstva zahraničia. Ale napriek tomu ide do neistoty - do parlamentu s predpokladom, že bude predsedom zahraničného výboru. Prečo?
Ján Figeľ si zrejme uvedomuje, že úloha hlavného vyjednávača je časovo limitovaná. Je pravdepodobné, že ho vláda poverí dotiahnutím rokovaní s úniou, ktoré budú trvať do konca roka. Obdobie vyjednávania vystrieda čas ratifikácie Prístupovej zmluvy s Európskou úniou a prístupového protokolu k NATO.
Funkcia predsedu zahraničného výboru je pre neho novou výzvou. Problematika európskej integrácie bude prirodzene dominovať v zahraničnom výbore a v tomto smere parlament zohrá čoraz dôležitejšiu úlohu. Na jednej strane ako účastník rokovaní o medzinárodných zmluvách, ktoré umožnia vstup do NATO a únie. A po našom vstupe do Európskej únie sa parlament bude musieť aktívne zapojiť aj do tvorby európskej legislatívy.
Základná názorová zhoda na zahraničnopolitickú orientáciu bude veľmi dôležitá pred blížiacim sa referendom o vstupe do EÚ. Osobnosť Jána Figeľa dáva v istom slova zmysle záruku, že zahraničná politika v parlamente bude priestorom, kde sa dokážu zjednotiť v záujme lepšej budúcnosti aj programovo odlišné strany.
Po zvážení všetkých pre a proti, by sa dalo skonštatovať, že Ján Figeľ sa nakoniec rozhodol preto, čo bude dobré nielen pre jeho osobu, KDH alebo slovenský parlament, ale čo pocítia ako pozitívne občania Slovenska.
Autor: MARTIN DILONG(Autor je právnikom)

Beata
Balogová
