Nedávno som sa vrátila z krátkej študijnej cesty v škótskom parlamente. Je relatívne nový - vznikol v máji 1999 - a „šetrní“ Škóti sa rozhodli poučiť sa na chybách iných a vybrať si pre seba to najlepšie. Z pohľadu práce parlamentu si postavili pred seba ciele, ako participatívnosť, transparentnosť, maximálna otvorenosť verejnosti a rovnosť príležitostí pre každého.
Osobne ma zaujala práve rovnosť príležitostí ako téma, ktorá medzi ženami na Slovensku rezonovala v predvolebnej kampani. Závery viacerých projektov ženských organizácií vyústili do požiadavky vytvoriť v budúcom parlamente výbor, ktorý by sa zaoberal problematikou rovnosti príležitostí, a teda i problematikou žien, respektíve pričleniť problematiku rovnosti príležitostí do náplne práce výboru pre ľudské práva a menšiny.
V Škótsku majú zo zákona mandátový výbor pre rovnosť príležitostí. Výbory s rovnakým alebo podobným zameraním existujú v niektorých ďalších parlamentoch Európy - v susednom Rakúsku, v Nemecku, Írsku. Český parlament si vytvoril Stálu komisiu pre rodinu a rovnaké príležitosti. Rovnosť príležitostí je však zahrnutá v mnohých parlamentoch v agende výborov pre rodinu, pre sociálne veci, v Írsku v rámci spravodlivosti. Výbor pre práva žien a rovnosť príležitostí nájdeme i v Európskom parlamente. Mimochodom tento výbor v jednom zo svojich stanovísk vyzval SR na vyrovnanú účasť žien a mužov v rozhodovacích procesoch.
Prečo takýto výbor v slovenskom parlamente? Ženy právom očakávajú, že vytvorením výboru sa parlament bude serióznejšie zaoberať aj ich problémami. Nesmieme však zabudnúť, že rovnosť príležitostí má v konečnom dosahu širšie poňatie, než len rovnosť príležitostí mužov a žien. V škótskom výbore rovnosť príležitostí zahŕňa prevenciu, elimináciu alebo reguláciu diskriminácie na základe pohlavia, rodinného stavu, rasy, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, jazyka alebo sociálneho pôvodu, viery a politickej orientácie.
Rovnosť príležitostí je aktuálna agenda v legislatíve Európskej únie a v jej inštitúciách, a preto výbor určite bude mať dostatok náplne práve v období vstupovania Slovenska do EÚ.
V minulých volebných obdobiach pôsobila v slovenskom parlamente komisia žien-poslankýň, ktorej status sa upevnil vytvorením komisie výboru pre ľudské práva a národnosti, ale stále len s právomocami komisie. Právomoci výboru by problematike rovnosti príležitostí vytvorili úplne iný status, výhodou by bolo i to, že členmi výborov sú ženy i muži-poslanci.
Na svojom poslednom zasadnutí v auguste 2002 sa komisia rozhodla obrátiť na predsedu parlamentu Jozefa Migaša, ktorý bude viesť ustanovujúcu schôdzu novej Národnej rady do bodu zvolenia nového predsedu, a požiadala ho o vytvorenie takéhoto výboru v novom parlamente. Túto výzvu podporili i prítomní zástupcovia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, i zástupkyňa ženských mimovládnych organizácií.
Dnes už vieme, koľko žien-poslankýň bolo zvolených do parlamentu a koľko by mohlo prísť ako náhradníčky. Ideálne by to mohlo byť až 26 poslankýň, čo by v rebríčku Medziparlamentnej únie posunulo SR s 18,6 percenta na vyššie priečky.
Na porovnanie, priemer žien v parlamentoch Európy vrátane nordických štátov je 17,5 percenta, svetový priemer je 14,7 percenta, nový švédsky parlament má až 45,3 percenta žien, čím si drží svetový primát.
Vráťme sa k Škótom, kde zo 129 poslancov je 48 žien. Moja otázka, prečo za jedno z hlavných východísk práce parlamentu zvolili aj rovnosť príležitostí, ich akoby zaskočila. Toto východisko považujú za samozrejmé, i keď priznali, že nie vždy je možné ho doslova dodržať. Verme, že s víziou vstupu Slovenska do EÚ v tomto volebnom období, pri kreovaní nového parlamentu, bude i tento uhol pohľadu mať svoju váhu.
Autor: ANNA OKRUHLICOVÁ(Autorka je štátnou radkyňou kancelárie Národnej rady SR)
Beata
Balogová
