Premiér
MIKULÁŠ DZURINDA
Málokto počítal, že Mikuláš Dzurinda zostane po voľbách premiérom. V kuloároch sa hovorilo, že zamieri skôr do parlamentu. S premiérskym kreslom už asi nepočítal ani Dzurinda sám, volebný výsledok SDKÚ prekvapil aj jeho. „Kto by to bol pred dvoma týždňami povedal?“ pýtal sa po voľbách. V dosluhujúcom vládnom zoskupení čelil mnohým problémom. Tlmil konflikty a jeho odpovede boli neraz „suché“ v záujme udržania koalície. Dzurinda sa narodil v Spišskom Štvrtku 4. februára 1955. Vysokoškolské vzdelanie získal na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline (1974 – 1979). Po vzniku SDK v roku 1997 bol jej hovorcom a neskôr lídrom. Bol tiež poslancom parlamentu. Je ženatý, má dve deti.
Minister životného prostredia
LÁSZLÓ MIKLÓS
Minulé štyri roky o ňom nebolo príliš počuť. Akoby ani nebol ministrom. Napriek tomu bude László Miklós opäť šéfovať ministerstvu životného prostredia. Hneď ako bolo jasné, že SMK získa post ministra životného prostredia, mali v strane len jedného kandidáta: Miklósa. „SMK neuvažovalo o niekom inom ako o mne,“ hovorí. „Hoci som pôvodne chcel aj pracovať v parlamente, tým, že SMK do mňa vkladala bez akýchkoľvek pochybností dôveru, som nakoniec prijal túto ponuku.“ Ekologickí aktivisti o Miklósovom pôsobení tvrdia: Nebola to žiadna sláva, ale mohlo to byť horšie. Podľa nich presadil niekoľko dobrých zákonov, ale na druhej strane sa mohol viac snažiť.
Čo považuje za najväčšie problémy rezortu: „Problémy budú s implementáciou zákonov, ktoré sme prijali posledný rok. Preto som aj celkom rád, že som to nezanechal svojmu nástupcovi, lebo by mohol na mňa nadávať. Čaká ma aj dobudovanie informačného systému a zvyšovanie ekologického vedomia. Tu som zo sebou sám nebol spokojný.“
Minister regionálneho rozvoja
LÁSZLÓ GYUROVSZKY
Podpredseda SMK László Gyurovszky má povesť priameho politika. Hovorí, že nechce ministerstvo (doteraz sa volalo ministerstvo výstavby) príliš meniť. „Minister Harna odviedol slušnú prácu a nemám dôvod meniť cestu, ktorú naznačil.“ Podľa neoficiálnych informácií dostal miesto preto, že Harna sa cítil unavený z práce na ministerstve a radšej išiel do parlamentu. Gyurovszky v uplynulom období pomerne často kritizoval svojich koaličných partnerov z SDĽ a SOP.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „Mojou snahou bude s kolegami podporovať vyrovnávanie regiónov. Ale zásadne nie tak, že úspešnejšie a bohatšie regióny by sme mali ťahať dole. Skôr opačne, tie menej rozvinuté by mali dostať šancu.“
Minister kultúry
RUDOLF CHMEL
„Ak vstúpite do politiky, tak sa síce môžete tváriť ako ľalia, ale ide v prvom rade o podiel na moci. S tým musí volič rátať. A ako vravel Machiavelli, kto má starosť o dušu, nech sa nepletie do politiky,“ hovorieva nový minister kultúry Rudolf Chmel z ANO. Pôsobil tiež ako veľvyslanec ČSFR v Maďarsku, je vysokoškolským pedagógom a niekoľko rokov bol prezidentom Nadácie Otvorenej spoločnosti. V ANO bol tieňovým ministrom zahraničia. Má normálne vzťahy s kultúrnou obcou, nemá problém debatovať aj s doterajším ministrom Kňažkom.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „Chcel by som vytvoriť podmienky na fungovanie nezávislej, odpolitizovanej, odideologizovanej kultúry a umenia.“
Minister školstva
MARTIN FRONC
Doterajší štátny tajomník ministerstva školstva postúpi a stane sa ministrom. Martin Fronc z KDH doteraz zvádzal úporný zápas s ministrom Petrom Ponickým z SDĽ. V Bratislave študoval numerickú matematiku. Fronca považujú za veľmi dobrého odborníka a ústretového človeka.
Čo považujete za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „Dôležité je, aby bolo školstvo primerane financované, ale aj aby sa finančné prostriedky efektívne využívali. Treba racionalizovať sieť škôl, zaviesť spoluúčasť vysokoškolákov na nákladoch na štúdium. Treba aj objektivizovať výsledky štúdia a zaručiť kvalitu.“
Ako svojho nástupcu hodnotí odchádzajúci minister Ponický: K svojmu nástupcovi sa nechce vyjadrovať.
Minister zdravotníctva
RUDOLF ZAJAC
Žiadny minister zdravotníctva ho nemal v láske. Kritizoval všetkých, o nemocniciach hovorieval, že sú to stále iba „socialistické autoservisy“. „Nie je konkurencia, systém vyvoláva korupciu, pacient nie je pán, ale ponižovaný sluha,“ hovorí. Už dlho má pripravenú koncepciu reformy.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte: „Najväčší problém v rezorte je samotný rezort, vzťahy v ňom. Je to rezort, ktorý ostal v socializme a pritom je vystavený trhovému hospodárstvu.“
Ako svojho nástupcu hodnotí odchádzajúci minister Roman Kováč: „Osobne pána Zajaca veľmi nepoznám, nepoznám jeho schopnosti. Chcem však veriť, že sa mu podarí zavŕšiť transformáciu a želám si, aby kroky, ktoré zverejňoval vo svojich teoretických úvahách, boli prospešné.“
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny
ĽUDOVÍT KANÍK
Podarilo sa mu nevídané. DS sa stiahla zo súboja o miesto v parlamente a podporila SDKÚ. Úspech SDKÚ priniesol úspech pravičiarovi Kaníkovi. Je zrejmé, že Kaník bude mať vo vláde veľmi dobré vzťahy s ministrom financií Ivanom Miklošom. Poznajú sa už niekoľko rokov. V rokoch 1998 – 1999 viedol FNM.
Čo považujete za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „V tomto rezorte nie je jeden problém. V prvom rade je zameškaná reforma dôchodkového systému a treba zreformovať celý sociálny systém. A to tiež nie je jeden problém, ale balík problémov.“
Ako svojho nástupcu hodnotí odchádzajúci minister Peter Magvaši: „V odbornej verejnosti je neznámy. Je to typická politická nominácia.“
Ministerstvo pôdohospodárstva
ZSOLT SIMON
V politike úplne neznámy muž. V SMK dlho nevedeli, komu post ministra pôdohospodárstva ponúknu. Na poslednú chvíľu sa rozhodli pre podnikateľa z Rimavskej Soboty. „V hre bolo viac kandidátov, ale rozhodnutie padlo na mňa,“ hovorí. Skončil poľnohospodársku univerzitu v Brne a založil si vlastnú firmu na výrobu biopotravín.
Čo považujete za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „Najprv urobím hĺbkový audit ministerstva. Zameriam sa na prístupové rokovania s Európskou úniou, lebo tie nás tlačia do konca roka.“
Ako svojho nástupcu hodnotí odchádzajúci minister Koncoš: „Jeho najväčším problémom bude ostať sám sebou – obhajovať záujem pôdohospodárstva pred politickými záujmami SMK.“
Minister dopravy
PAVOL PROKOPOVIČ
Jeho predchodcovia nemali dlhý politický život – počas uplynulých štyroch rokov odišli Gabriel Palacka i Jozef Macejko a napokon rezort viedol Ivan Mikloš. Prokopovič má dobré vzťahy s premiérom Dzurindom. Poznajú sa dlho. Zoznámili sa ešte za komunizmu ako chlapci v pionierskom tábore. Je to nekonfliktný typ. Má silný pocit spolupatričnosti s východniarmi.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: Transformáciu železníc, zvýšenie ich efektivity. Chce urýchliť a zefektívniť výstavbu diaľnic a tunela Branisko.
Čo o ňom hovorí jeden z jeho predchodcov, Gabriel Palacka: „Problematiku dopravy určite zvládne. Pohybuje sa v politike dosť dlho.“
Minister hospodárstva
ROBERT NEMCSICS
Trochu prekvapujúca nominácia. Doteraz sa veľmi neprejavoval, je neprebádanou osobou. Pred voľbami kritizoval doterajšiu vládu, že nerobila zásadné ekonomické reformy, vyzerá byť pomerne reformný a dravý typ. V pozadí politiky už chvíľu pôsobil. Za Mečiarovej vlády bol necelé dva roky vedúcim úradu ministerstva financií, keď bol ministrom Sergej Kozlík. Bol aj riaditeľom marketingu a PR vo Volkswagene Bratislava, riaditeľom marketingu v Rock FM Rádiu.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „Hospodárska politika formulovaná už je, ale bude ju treba rozpracovať do jednotlivých odvetví, predovšetkým tak, aby odvetvia mohli stimulovať malé a stredné podnikanie.“
Minister financií
IVAN MIKLOŠ
Keď Mikloš vlani vstúpil do SDKÚ, strana zvolala osobitnú tlačovku a Dzurinda mu povedal: „Ivan, vítam ťa v našom tíme.“ Mikloš vyštudoval ekonomickú univerzitu v Bratislave. V rokoch 1991 – 1992 bol slovenským ministrom privatizácie. V rokoch 1992 – 1998 bol výkonným riaditeľom spoločnosti M.E.S.A. 10.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: Za priority v oblasti štátneho rozpočtu považuje jeho sprehľadnenie a vytváranie predpokladov na postupné znižovanie deficitnosti. Ďalej zavedenie tvrdých rozpočtových obmedzení do všetkých oblastí štátneho rozpočtu a aj zvýšenie kontroly nad ďalšími zložkami verejných financií. Za dôležitú považuje aj daňovú oblasť.
Minister spravodlivosti
DANIEL LIPŠIC
Bude najmladším slovenským ministrom. Mladý ambiciózny právnik, ktorý sa občas dostal do sporu s právnymi expertmi doterajšej opozície. Dva roky absolvoval postgraduálne štúdium na Harvard Law School v USA a rôzne študijné pobyty. V minulom volebnom období bol vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti a pravou rukou ministra Jána Čarnogurského.
Čo považujete za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „Dĺžka súdneho konania, problém korupcie a otázka zodpovednosti sudcov. Vytvorili sme podmienky na nezávislé pôsobenie súdov a posilnili garancie nezávislosti súdnictva. Druhou stranou mince je práve zodpovednosť sudcov, ktorú bude treba posilniť aj zákonnými prostriedkami.“
Minister obrany
IVAN ŠIMKO
Chcel pokračovať v práci na ministerstve vnútra, ale koaličná dohoda znie, že rezort vnútra obsadí KDH a obranu zástupca SDKÚ. Šimko bude tráviť veľa času v zahraničí. Ako generálny sekretár by mal žiť viac s SDKÚ. Vnútrostranícky ho teda môže ministerský post oslabiť. Po novembri 1989 bol odborným poradcom podpredsedu vlády ČSFR, v rokoch 1990 – 1992 poslancom Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 viedol rezort spravodlivosti, v roku 1994 v Moravčíkovej vláde zastával miesto vicepremiéra.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte: „Prebudovanie ozbrojených síl na modernú súčasť kolektívnej bezpečnosti, ktorú tvorí Severoatlantická aliancia. Rezort obrany totiž vychádzal z úplne iného základu.“
Minister vnútra
VLADIMÍR PALKO
Trochu odmeraný politik KDH, ktorý je dodnes pre mnohých neprebádanou osobnosťou, hoci je v politike dlhé roky. V niektorých veciach je až beznádejne zásadový.
Študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1991 – 1992 bol námestníkom riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby.
Ako svojho nástupcu hodnotí odchádzajúci minister Šimko: Hovorí, že Palko je schopným politikom, ktorý má „potrebnú pevnosť na riadenie takéhoto zložitého rezortu. Budem sa usilovať mu odovzdať svoje videnie problémov a priorít. Už sme si dohodli stretnutie. Želám mu všetko dobré“.
Minister zahraničných vecí
EDUARD KUKAN
Po úspechu pravice vo voľbách sa automaticky očakávalo, že SDKÚ si udrží ministerstvo zahraničia – synonymum úspechu bývalej vládnej koalície. Zotrvanie Eduarda Kukana vo funkcii nie je preto prekvapením. Kukan hovorí, že rezort nie je obzvlášť problémový. Po skončení Inštitútu medzinárodných vzťahov v Moskve pôsobil v zahraničných službách ako kariérny diplomat. Bol ministrom zahraničia v roku 1994 v Moravčíkovej vláde, potom štyri roky poslancom parlamentu.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „Za zložitejšiu otázku, ktorá nás čaká, možno považovať prechod kompetencií, ktorými disponuje ministerstvo hospodárstva v rámci zastupiteľských úradov v zahraničí na ministerstvo zahraničia.“
Podpredseda vlády
PÁL CSÁKY
„Každý, kto sa s ním stretne, si ihneď všimne, aký je slušný, milý a uhladený,“ hovoria o ňom jeho spolupracovníci. Diplomatické správanie môže naplno využiť: jeho najdôležitejšou úlohou bude pripraviť vstup Slovenska do únie. Podľa kritikov je Csáky príliš zahľadený na problémy maďarskej menšiny a málo sa venuje iným. Podľa neoficiálnych informácií bolo Csákyho miesto umelo vytvorené, aby partneri nemuseli dať SMK ekonomické ministerstvo či predsedu parlamentu.
Čo považuje za najväčší problém v rezorte a čo treba prioritne riešiť: „Aby sa Slovensko dostalo do únie, pokiaľ možno v roku 2004. Aby sme na budúci rok úspešne zvládli referendum o vstupe. Najväčším problémom bude nepripravenosť v určitých oblastiach na plné členstvo.“
