V spolužití medzi Rómami a majoritou treba prelomiť ľady a naučiť sa spolu žiť, na talentovaných rómskych deťoch ho baví najmä ich živočíšnosť. O predsudkoch a tradičnej kultúre porozprával Peter "Gonzo" Vaško, režisér festivalu Cigánsky Bašavel.
Ako ste sa dostali k Cigánskemu Bašavelu?
Na festivale spolupracujem úplne od začiatku, od nového ročníka až dodnes. Zaujala ma samotná myšlienka festivalu: podpora mladých talentov. Hoci to znie ako klišé, ale títo ľudia sú trochu utláčaní a majú, čo ponúknuť spoločnosti.
Ako sa festival v priebehu piatich rokov zmenil?
Pôvodne išlo o vyvrcholenie letnej akadémie Divých makov a možnosť prezentovať celoročné snaženie detí. No a postupne sa to začalo pomaly nabaľovať, privolali sme kapely a účinkujúcich. Chceli sme motivovať samotné deti a ukázať im rómskych umelcov, ktorí niečo dokázali. Povedal by som, že im poskytujeme pozitívne príklady. Festival sa postupne rozšíril do dnešnej podoby, musím zaklopať, každý rok sa posúva dopredu.
Prečítajte si tiež:
Slepý muzikant a fotograf: Žite teraz. Ako my Rómovia
Minulý rok si prišlo rómsku kultúru pozrieť štyritisíc návštevníkov, koľko ľudí očakávate na hrade Červený kameň teraz?
Bol by som rád, keby sme tento rok prelomili hranicu päťtisíc ľudí a tým pádom by sme sa mali poobzerať po iných priestoroch. Hrad Červený kameň je pre nás už malý. Uvidíme, kam narastieme, teraz uvažujeme, že by sa Cigánsky Bašavel stal dvojdňovým festivalom. Záleží však, ako oslovíme verejnosť, pretože ide háklivú tému a veľa ľudí sa bojí verejne účinkovať na takejto akcii.
Čo Vám dala práca na festivale?
Samozrejme, že skúsenosti s kolosom a hlavne ma baví ta autentickosť a živočíšnosť Rómov, ktorí sú ešte "nepoškvrnení" komerciou. Tie deti si uchovávajú čisté jadro a to je závideniahodné. Inšpiruje ma ich nespútanosť.
Aké máte očakávania od tohtoročného festivalu?
Dobrú zábavu a dúfam, že sa ľady pohnú ďalej.
Prečítajte si tiež:
Späť ku koreňom, Cigánsky Bašavel ovládne hrad Červený kameň
Kam?
Aby ľudia začali vnímať Rómov tak, že patria k nám. Nemali by sme sa na nich pozerať ako na "nutné zlo," ale súčasť našej kultúry. Vždy tu boli a budú, treba sa naučiť spolu žiť. Miera tolerancie by mala prejsť k nejakému priateľskému vzťahu a vzájomnej pomoci.
Ako by ste charakterizovali návštevníka Cigánskeho Bašávelu?
Ja som sa minulý rok dobre pobavil, lebo som si všimol, že k nám chodia najmä mamičky s deťmi. Aj to je dôkaz, že festival je bezpečný. Mamičky sa neboja vziať svoje deti. Čo sa týka rozdelenia podľa rasy, tak je to 50 percent Rómov a 50 percent Nerómov.
Čo je cieľom festivalu?
Je to hlavne o prezentácií rómskej kultúry. Dnes sa zabúda, aké vplyvy sme mali aj my, že to nie je iba o slovenskom folklóre. Tieto dve kultúry sa vzájomne ovplyvňovali od pradávna. Primárnou úlohou festivalu je prezentácia rómskeho umenia v čistej kráse a v druhom rade je to snaha o toleranciu a súžitie.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pri tvorbe festivalu?
V takmer každom európskom štáte sú rómske festivaly. Dobu človek nezastaví, preto sa na festival musíme pozerať trochu komerčnejším spôsobom. Už sa nedá postaviť na lúke šiator a hrať sa na rómsky festival. Doba si žiada, aby sme sa jej prispôsobili.
