Vysoké teploty by sa mali po krátkom ochladení koncom týždňa vrátiť. Prinášajú viac práce psychológom, menej farárom.
BRATISLAVA. Psychologička Hana Ševčíková máva počas leta plno. Spolu s Vianocami je podľa nej toto obdobie najrizikovejšie.
V jej súkromnej praxi sa už niekoľko rokov venuje psychoterapii, navštevujú ju klienti s depresiami, úzkosťami či vzťahovými problémami.
„Posledné dva roky zaznamenávam v lete veľký nárast klientov. Na jednej strane to vyzerá, že v lete si ľudia viac užívajú. No vďaka tomu, že zároveň bývajú častejšie s rodinou a najbližšími, či už na dovolenke, alebo doma, dostávajú sa na povrch aj problémy a konflikty,“ vraví Ševčíková.
V teple ľudia psychickú záťaž znášajú horšie.
Prečítajte si tiež:
Na Téryho chate bolo o šiestej ráno 17 stupňov
Bude to pokračovať
Extrémne horúčavy na Slovensku pokračovali aj v pondelok. Teploty na mnohých miestach prekročili 36 stupňov Celzia, úrady skracovali pracovný čas a na diaľniciach sa tvorili vypukliny.
V utorok sa ochladí, no podľa predpovedí meteorológov len nakrátko. Cez víkend by sa mali teploty opäť šplhať k 34 stupňom Celzia.
Psychologička pri téme leto hovorí aj o tzv. nedeľnej neuróze. Názov dostala podľa dňa, keď majú ľudia voľno a pokoj.
Viac času im však paradoxne prináša aj pocit prázdna a osamelosti. „Úzkosti a depresie doľahnú často vtedy, keď nemajú toľko práce či iných povinností,“ vysvetľuje Ševčíková.
Farár: Menej ľudí na omši
Iné správanie a zvyky si na svojich veriacich všimol farár Peter Čigáš z Fričoviec, ktorého denník SME v pondelok zastihol na kúpalisku.
Na nedeľnú omšu mu prišlo menej ľudí, mohlo za to asi aj počasie.
„Máme nový moderný kostol, v ktorom nie je taký chládok ako v starom kostole,“ vraví. Ľudia sú podľa neho na omši malátnejší, cítiť, že im je teplo. „Len staršie ženy sa potia úplne rovnako ako v januári.“
Vysokým teplotám museli prispôsobiť i nedávnu cestu na púť v Medžugorí. „Vyrazili sme už o štvrtej ráno,“ dodáva farár Peter Čigáš.
Otepľovanie nezastavíme. Pripravme sa naň, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Na letisku býva pokoj
S problémami pri čakaní v rade sa stretávajú na bratislavskom letisku. Hovorca Karol Farkašovský si myslí, že nervozitu u cestujúcich vyvoláva najmä meškanie letov.
„Letisko je prostredie náročné na emócie. Ľudia sa lúčia, vítajú, tešia na dovolenky. No ak celý vybavovací proces beží hladko, problémy nevznikajú,“ tvrdí Farkašovský.
Viac konfliktov len pre horúčavy nezaznamenali, najmä preto, že všetky priestory bratislavského letiska sú klimatizované.
Lekárka: Zlostní sú stále
Konflikty v plných čakárňach denne riešia aj praktickí lekári. Ľudia sú nervózni, každý by sa najradšej dostal na rad ako prvý. Nie je to však ani tak horúčavami.
„Robím tu už tridsať rokov, ľudia sú zlostní stále,“ hovorí s úsmevom doktorka Darina Šušková zo Žiaru nad Hronom.
Súhlasí aj Dana Zacharová, ktorá pracuje ako všeobecná lekárka vo Zvolene. „Ľudia sú nervóznejší, no nedávala by som to do súvislosti s teplotami.“
Naozaj problémových pacientov často radšej vezmú prednostne. „Nepotrebujeme počúvať ich tortúry,“ priznáva Zacharová.
V pondelok padli teplotné rekordy na štyroch miestach
BRATISLAVA. Meteorológovia zaznamenali na Slovensku v pondelok štyri teplotné rekordy.
Teplota vzduchu v Sliači prekonala rekord z roku 2005, kedy bola 34,5 stupňa Celzia. V pondelok tu namerali až 36,9 stupňa Celzia.
Ďalšie rekordy padli v Piešťanoch, kde teplota vystúpila na 35,5 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z roku 1994 s hodnotou 35,2 stupňa Celzia.
V Žiline zaevidovali 36 stupňa Celzia, najvyššia nameraná teplota tu bola z roku 1994 a to 35,1 stupňa Celzia.
Rekord si pripísal aj Lučenec, kde bolo 36,2 stupňa Celzia, a bol tak prekonaný rekord 35,4 stupňa Celzia z roku 2005.
V Nitre a Kamenici nad Cirochou ortuť v teplomeroch vyrovnala miestne maximá pre dnešný dátum. Rovnako ako 29. júla 1994 tu aj dnes namerali 35,5 stupňa Celzia.
sita
Za silnou zimou a horúcim letom je aj slabý Atlantik
BRATISLAVA. Tohoročná chladná zima aj extrémne horúčavy v júli majú spoločnú príčinu, hovorí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavel Faško.
Je to cirkuláciu vzduchu pozdĺž poludníkov a nevýrazný prenos vzduchových hmôt od Atlantického oceánu.
Pri takejto cirkulácii sa letá a zimy dostávajú voči sebe do ostrého kontrastu. Zimy bývajú v prípadoch, keď napadne dostatok snehu a prúdi sem studený vzduch z Ruska alebo Škandinávie, mrazivé. A naopak letá, keďže zotrváva cirkulácia pozdĺž poludníkov, bývajú horúce. V letnom období sa k nám naopak dostáva horúci vzduch z juhu alebo juhozápadu z oblastí severnej Afriky.
Tento jav sám osebe podľa Faška nesúvisí s globálnym otepľovaním a je súčasťou normálnych prírodných cyklov.
tasr
Beata
Balogová
