Baví ho urgentná medicína a terén.
Líšia sa zásahy v lete od tých „mimo sezóny“?
„Lepšie sa mi robí na jar alebo na jeseň, keď je teplota nižšia ako dvadsať stupňov. Vonku je znesiteľnejšie. V lete robím nerád. Musíme nosiť dlhé nohavice, komfort samozrejme nie je taký výrazný ako v žabkách a bielom tričku.“
Ako záchranár chráni v horúčavách a na výjazdoch vlastné zdravie?
„Keďže sme v rámci záchranných staníc vyťažení a niektoré dni to znamená ísť z výjazdu na výjazd, musíme tomu prispôsobiť aj režim – rátať s nepravidelným príjmom tekutín, či stravy, alebo nočnými službami. Samozrejme máme k dispozícii vodu, snažíme si vonku v teple chrániť hlavu a oči. No a potom to už len vydržať.“
Máte obľúbené typy výjazdov?
„Viem, že sa to môže zdať morbídne, ale ak idem na ťažšiu adresu, to znamená, čím je prípad ťažší, tým lepšie. Nemám veľmi rád výjazdy, keď riešim zvýšený krvný tlak, kolapsy z tepla alebo chronické záležitosti. Záchranná služba je o urgentnej medicíne, akútne stavy ma bavia. Také zásahy ma vyčerpajú menej než jednoduché.“
Bol nejaký výjazd, ktorý vám zotrval v pamäti a je pre vás významný?
„Asi žiadny konkrétny. Ale špecifické sú vždy výjazdy k malým deťom, ak sú ťažko zranené alebo v akútnom ohrození.“
Koľko výjazdov absolvujete za jednu službu?
„Na to sa nedá pripraviť, je to vyššia moc a náhoda.“
Akého človeka z vás zachraňovanie iných urobilo?
„Asi ma práca spravila viac bezcitným. Neriešim až tak maličkosti a veci typu – meškám, zle som sa vyspal, vonku je horúco – tak mám zlý deň. Vidím ľudské utrpenie, viem, že podstatné je niečo úplne iné.“

Beata
Balogová
