Píše politológ, odborník na extrémizmus Miroslav Mareš
Leto v Česku prekonáva viacero extrémov, a to nielen výkyvy počasia.
Do krajnosti je vyhrotená i politická situácia. Kauza Nagyová sa pohybuje medzi absurditou a znevierohodnením politického a možno aj justičného systému. Prezident Miloš Zeman vymenoval vládu, ktorá sa snaží získať podporu v Poslaneckej snemovni, čo budí mimoriadne emócie na straníckopolitickej scéne i v médiách. Nejde ani tak o bezprostrednú súčasnosť, ale skôr o to, ako by vláda Jiřího Rusnoka dokázala zamiešať volebnými preferenciami, ak by bola niekoľko mesiacov pri moci.
Už teraz sa ozývajú z českej pravice, odstavenej od moci, rozhorčené hlasy.
Za vládnou krízou vidia sprisahanie štátnych zástupcov a „policajných plukovníkov“, navyše sa v tomto prostredí šíri šuškanie, že Rusnok teraz bude môcť rozdávať to, čo údajne získal bývalý minister financií Miroslav Kalousek zvýšením dane z pridanej hodnoty a chystal sa túto sumu využiť v predvolebnom období.
Či už je to pravda, alebo nie, politická atmosféra hustne.
Prebudenie extrémistov
Vrie to i na českej krajnej pravici. Tá sa ešte začiatkom roka nachádzala takmer v štádiu paralýzy.
Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti síce plynulo nadviazala na súdne rozpustenú Robotnícku stranu a dokázala na prelome dekád získať v tejto časti politického spektra hegemóniu.
Vymazala z politickej mapy protivníkov rovnakého zamerania, nebolo to však spojené s výrazným nárastom jej preferencií.
Najvyšší správny súd nedávno rozpustil Národnú stranu i Združenie pre Republiku – Republikánsku stranu Československa pre nepredkladanie pravidelných výročných správ.
