Už deviate leto trávi hokejový komentátor JURAJ KUŠNÍR (31) na Aljaške. Jeho život je pomerne dobrodružný, pol roka komentuje slovenskú extraligu a na pol roka sa stáva výrobným riaditeľom v továrni na spracovanie lososov.
Je pre Vás väčšou srdcovkou hokej alebo práca na Aljaške?
Obe veci robím rád, ale keby som si mal vybrať, tak práca na Aljaške má v mojom živote dôležitejšie miesto. Hoci je u nás hokej nesmierne populárny a atmosféru okolo neho si veľmi užívam, je to v konečnom dôsledku zábava. Pri práci s rybami je to iné, tu robím na tom, aby ľudia po celom svete mali k dispozícii špičkové jedlo a tento pocit dokáže veľmi napĺňať. No a predovšetkým finančne je moja aljašská práca omnoho väčšia "srdcovka".
Dajú sa stíhať takéto dva kontrastné príbehy?
Keďže takto fungujem už niekoľko rokov, tak áno. Naša lososová sezóna začína v máji a končí v septembri, hokej sa hrá od septembra do apríla – samozrejme bez majstrovstiev sveta, tie každoročne zmeškám, inak to celkom zapadá. Samozrejme, vyžaduje si to enormné množstvo energie.
Aké sú Vaše letá na Aljaške?
Pre mnoho ľudí sa leto spája s oddychom, pre mňa je spojené s najväčším pracovným náporom. Počas piatich mesiacov doslova žijem v továrni, kde mám malý apartmán. Do práce chodím každý deň, žiadne víkendy, žiadne štátne sviatky a ani pracovná doba. Stále je potrebné o niečo sa starať. Niekedy sa nezastavím aj viac ako 30 hodín vkuse, inokedy je to ľahšie a pracujem len zhruba desať hodín za deň. Tlak na to, aby sa spravilo čo najviac rýb je veľký. Nemôžete si to odložiť na zimu, často ani na druhý deň nie. Jednoducho všetko sa musí spraviť tu a teraz a na tom stojí celý tento biznis. To je jedna z vecí, ktorá sa mi na tom páči – ak "zamakáš", máš na zimu zarobené. Ak si lenivý a namiesto lovu máš len kopu rečí, tak smola. Keď sezóna vrcholí, tak je čo robiť takmer 24 hodín denne a je na každom, koľko zvládne. Často mám toho síce plné zuby, ale v momente, keď by štát alebo niekto iný zhora začal zasahovať do toho, koľko hodín môžeme odpracovať, tak by som sa prvý zbalil a odišiel.
Práca s lososmi na Aljaške je veľmi ťažká, ale zároveň fér. Keď to zvládaš, máš otvorené dvere. Pokiaľ na to nemáš, tak ti nepomôžu žiadne výhovorky ani známosti. Človek tam v sebe objaví netušené možnosti, prípadne zistí, že možno nie je až taký frajer, ako si myslel.
Spomeniete si na svoje prvé leto v Cordove?
Šiel som tam pred deviatimi rokmi ako študent za dobrodružstvom. Sezóna sa vtedy vydarila, a tak som sa neskutočne nadrel, fyzicky aj psychicky som bol tak vyčerpaný, že som sa potom tri týždne dával dokopy. Ale videl som v tej práci zmysel. A tiež sa mi pozdávalo, ako som tam už počas prvej sezóny dostal šancu na zodpovednej funkcii.
Z robotníka ste sa v Cordove stali výrobným riaditeľom. Čo robíte teraz?
Mám na starosti továreň, kde pracuje zhruba 120 ľudí. Základný princíp je jednoduchý – rybári nalovia ryby a my sa staráme o ich spracovanie a distribúciu. Realita je však omnoho komplikovanejšia. Keďže sme v divočine a do nášho mesta nevedie cesta, nesmie sa nám minúť materiál, nikdy nemôžeme zmeškať trajekt či lietadlo, lebo straty by boli obrovské. Keďže všetci zamestnanci bývajú v ubytovni, ktorá patrí k fabrike, tak zároveň robím aj rodiča, policajta, psychológa a všetko ostatné. Niekedy až sám neverím tomu, čo tu zažívam. Na jednej strane musím zasahovať proti chlapovi, ktorý ostatných napadne nožom, či riešiť domáce násilie, na druhej strane tu mám potom dospelého chlapa, ktorý sa mi rozplače v kancelárii, lebo mu niekto zo žartu povedal, že je gay a on pri tom nie je. Úplne ako vo filme, len škoda, že to na rozdiel od filmu nemôžem vypnúť, keď ma to prestane baviť.
Domov na Slovensko prichádzate na jeseň, zimu a časť jari. Nechýbajú Vám horúčavy a slnko?
Chýbajú a poriadne. Niekedy je potrebné niečo obetovať a ja som musel obetovať svoje obľúbené ročné obdobie. Leto v Cordove znamená teploty okolo 10-15 stupňov a dážď. Tento rok je však extrémne pekne, nielenže je pomerne teplo, ale hlavne veľmi málo prší, to som tu ešte nezažil. Napríklad vlani v jednom období tri týždne vkuse tak lialo a fúkalo, že nám na skoro celý ten čas zrušili trajekt a obmedzili aj lietadlá. Horúčavy a slnko si vynahradím na jeseň v Thajsku, kam sa chystám na dovolenku.
Čím to je, že Vás Aljaška aj po tých rokoch stále láka?
Od začiatku bola pre mňa atraktívna najmä pracovne. Je to ale predovšetkým krásna zem a pre ľudí, ktorí majú radi prírodu, turistiku, rybačku či poľovačku, je to doslova raj. Ja si takisto viem užiť momenty, keď mám šancu ísť si zabehať a po hodine behu do kopca mám zrazu výhľad ako z rozprávky.
Dokedy si viete predstaviť svoj život takto „na dvoch stoličkách"?
Kým to bude pre mňa dávať zmysel. Na Slovensku vlastním agentúru, ktorá študentom sprostredkuje letné pobyty v USA, možno sa viac začnem venovať tomu, keď už práca na Aljaške stratí svoje čaro. Nechcel by som, aby sa športová žurnalistika stala mojou hlavnou pracovnou náplňou. A predstava, že prestanem pracovať tu na Aljaške, je s každým odrobeným rokom ťažšia. Je tu za mnou množstvo práce, na ktorej teraz môžem stavať. Už by sa mi nechcelo začínať niekde od nuly. Žiť striedavo na opačných koncoch sveta je však náročné, a tak keby prišla zaujímavá ponuka, zrejme by som sa nechal zlákať, či už by to bolo doma alebo v USA.
