Poradný orgán vlády navrhuje znížiť vekový limit pre voličov. Mladí ľudia môžu voliť v Rakúsku, odporcovia u nás však hovoria, že im chýba skúsenosť a názor.
BRATISLAVA. Pätnásťročná Prešovčanka Katarína Vavreková sa o politiku a jej dosah na životy bežných ľudí začala zaujímať, keď s kamarátmi diskutovala o témach, ako sú rodina či práva homosexuálov.
„Viem, koho by som volila,“ hovorí presvedčene jedna z najmladších členiek mládežníckeho hnutia KDH.
Keby žila v Rakúsku, mohla by sa politikov o rok pýtať na ich postoj k registrovaným partnerstvám a potom im to spočítať vo voľbách.
U našich susedov už od roku 2007 chodia k voľbám aj 16-roční. Podobne ako v Brazílii, Argentíne či na Kube, ale aj v niektorých krajinách bývalej Juhoslávie, kde môžu od 16 voliť zamestnaní, alebo v Škótsku, ktoré plánuje znížiť hranicu volebného práva pri budúcoročnom referende o nezávislosti.
Kaliňákovi chýba zrelosť
Nápad znížiť hranicu volebného práva na 17 či 16 rokov má zástancov aj u nás a zaoberať sa ním môže aj vláda.
Požiadavka je v Stratégii ochrany a podpory ľudských práv, ktorú pripravuje Rada vlády pre ľudské práva.
„Posilnil by sa tým princíp všeobecnosti volebného práva, pričom vyspelosť mladej generácie, podporená aj rozmachom komunikačných a informačných technológií by mohla byť dôvodom pre takýto krok,“ píšu autori dokumentu pod vedením šéfa Helsinského výboru pre ľudské práva Kálmána Petőcza.
Pre zmenu zatiaľ nemá pochopenie minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru, ktorý pripravuje nové volebné zákony. „Neviem si to úplne dobre predstaviť, musí byť daná aj nejaká základná zrelosť,“ myslí si.
Zníženie veku voličov by podporil poslanec SaS Martin Poliačik. „Aj ako učiteľ viem, že 16-ročné deti sa už živo zaujímajú o politiku a volebné právo by ich záujem ešte prehĺbilo,“ tvrdí. Medzi 16- a 18-ročnými voličmi by podľa neho veľký rozdiel nebol.
Učiteľ dejepisu na bratislavskom Gymnáziu na Ulici L. Sáru Branislav Kočan je skeptickejší. „Táto skupina ľudí je ešte ľahko ovplyvniteľná predovšetkým rodinou a dominantnejšími rovesníkmi,“ upozorňuje.
Za pravdu mu dáva aj kresťanskodemokratická mládežníčka Vavreková. „Mladší ešte nemajú toľko skúseností a môžu sa rozhodovať na základe jednej nepodstatnej témy, ktorá ich práve zaujíma.“
Šéf mládežníkov Smeru Juraj Gedra nápad víta, mladých ľudí však žiada najprv „na volebné právo pripraviť“.
Niektorí analytici upozorňujú aj na ďalšie riziká mladých voličov. Tými môže byť väčšia náchylnosť k podpore pravicových extrémistov či veľká voličská prelietavosť.
Pomohli by liberálom
Rakúsky politológ Peter Filzmaier hovorí, že 16-roční u nich už volili vo všetkých typoch volieb a výsledok výrazne neovplyvnili. „Ide len o malú časť voličstva, menej ako tri percentá,“ upozornil.
Volebnými výsledkami by 120-tisíc nových voličov výraznejšie nezamiešalo ani u nás, myslí si sociológ Martin Slosiarik. „I keď je pravdepodobné, že by mierne pomohli liberálnejším stranám.“
Kým v Rakúsku sa na mladých spoliehali aj zelení či sociálni demokrati, Smer by u nás z tejto skupiny ľudí až tak ťažiť nemusel.
„Na témy zaujímavé pre túto skupinu ľudí rezignoval,“ mieni Slosiarik.
Beata
Balogová
