Za tri roky riešila polícia len trinásť prípadov úžery, zväčša v rómskych osadách.
BRATISLAVA. Keď Európska komisia Slovensku vyčíta, že súdy nechránia ľudí pred neférovými pôžičkami, upozorňuje aj na neprimerane vysoké úroky.
Spomína napríklad človeka, ktorý si pred piatimi rokmi požičal 20-tisíc slovenských korún, no po dvoch omeškaných splátkach narástol dlh o ďalších 20-tisíc.
Keď sa pôžičková firma obrátila na súkromný rozhodcovský súd, dlžník mal zaplatiť už 49-tisíc korún, ďalších 40-tisíc na úrokoch a 10-tisíc na súdne výdavky.
Brusel Slovensku v nedávnom napomínacom liste píše, že nebankové firmy si často účtovali za meškanie splátok úrok od 91 do 700 percent ročne. Napriek tomu polícia na Slovensku za posledné tri roky vyšetrovala len trinásť prípadov úžery.
A aj to zväčša nešlo o pôžičkové firmy, ktoré dávajú úvery desaťtisícom klientov.
Prečítajte si tiež:
Čo sa nepáči Bruselu na praxi pôžičkových firiem a súdov
Ťažké dokazovanie
„Vo väčšine prípadov dochádza k trestnému činu úžery bez akejkoľvek písomnej dokumentácie,“ vysvetľuje hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Keď chce vyšetrovateľ riešiť úžeru, má problém ju dokázať.
„Je to postavené na výpovedi poškodeného, svedka alebo páchateľa, ktorí s nami často nespolupracujú,“ vysvetľuje.
Úžeru vidí polícia najmä v rómskych osadách, na pôžičkové firmy neútočí aj s vysvetlením, že na Slovensku nemožno za trestný čin potrestať obchodnú spoločnosť.
Predajcom, ktorí pôžičky od nebankových firiem ponúkajú, zasa vyšetrovatelia vedia zločin ťažko dokázať, pretože spoluprácu s nebankovými firmami kryjú zložitými zmluvami o spolupráci.
„Okrem toho na Slovensku nie je zločinom, ak niekto ponúka úvery s absurdne vysokým úrokom. Aby išlo o úžeru, musíme dokázať zneužitie tiesne alebo hlúposť, a to je ťažké, ak poškodený v úverovej zmluve vyhlási, že si je vedomý, čo podpisuje a zmluvu si prečítal,“ vraví policajný vyšetrovateľ pod zárukou anonymity.
Súhlasí aj partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala, podľa ktorého sa aj preto u nás nedá len podľa výšky úroku niečo označiť za úžeru.
Kým v Nemecku musia policajti úžerníkom dokazovať aj to, že zneužili hlúposť dlžníkov, napríklad v Španielsku stačí, aby išlo o pôžičku s úrokom „významne prevyšujúcim normálny, ktorý je vo výraznom nepomere s okolnosťami prípadu“.
Aký vysoký musí byť úrok, aby bol výrazne nad úrovňou štandardných cien pôžičiek? Pala poukazuje na rozhodnutia českých súdov, podľa ktorých úžerníckym úrokom môže byť úroková sadzba od 70 percent ročne vyššie.
Je správne, aby štát určoval, aký úrok je už úžera? pýta sa Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Stropy zaviedli a zrušili
Prvá Ficova vláda sa pokúšala skrotiť úroky pôžičkových firiem cez zákonný strop na cenu za pôžičku vrátane úrokov a poplatkov, ktorý štvrťročne určovalo ministerstvo financií podľa vývoja trhu.
Strop na ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá zohľadňuje všetky náklady na úver, nesmel byť vyšší ako 78 percent ročne.
Samotný úrok nesmel prevyšovať dvojnásobok priemernej sadzby na trhu, pri väčších úveroch bol strop úrokov 20 až 30 percent.
V roku 2008 to presadil exminister spravodlivosti Štefan Harabin, pred tromi rokmi ešte Ficova vláda strop na úroky zrušila.
Teraz ministerstvo financií hovorí, že komentovať zavedenie stropov na náklady na pôžičky by bolo predčasné.
Ročná percentuálna miera nákladov slúži dnes najmä na porovnávanie úverov, upozorňuje rezort financií. Výhodnejší je totiž ten úver, ktorý pri rovnakej sume a dĺžke splácania má nižšiu mieru nákladov.
Čo je možné pri pôžičkách
Príklady toho, čo sú schopné dať do zmlúv pôžičkové firmy, opísala Európska komisia v liste, ktorý poslala slovenskej vláde.
1. Požičiate si dvetisíc eur, no budete dva mesiace meškať so splátkou a pôžičková firma od vás chce ďalších tisíc eur len za meškanie. Úrok z omeškania podľa Európskej komisie pred štyrmi až piatimi rokmi bol pomerne bežne sto až sedemsto percent ročne.
Navyše, pôžičkové spoločnosti siahli dlžníkom na dom či byt, i keď dlhovali zopár stoviek či tisíc eur.
2. Aby sa pôžičková firma vyhla preverovaniu férovosti podmienok, za akých požičia peniaze, do zmluvy napíše obyčajným ľuďom, že im požičiava na podnikateľské aktivity.
„V niektorých prípadoch bol tento účel dokonca dopísaný poskytovateľom úveru po podpísaní zmluvy,“ tvrdí Európska komisia.
3. Keď si zákazník berie úver, pôžičková firma si vypýta vyhlásenie, že ak niekedy bude dlhovať peniaze, môže bez akýchkoľvek debát siahnuť na celú jeho mzdu.
Takýmto vyhlásením sa nebanková spoločnosť vyhne preverovaniu podmienok a exekúcii, v ktorej by muselo dlžníkovi ostať aspoň životné minimum.
4. Brusel spochybňuje aj notárske zápisnice, ktoré nebankové firmy ľuďom nanucujú a cez ktoré sa vopred vzdávajú možnosti, aby súd preveril férovosť zmluvy.
Pôžičková firma totiž môže ísť s notárskou zápisnicou rovno za exekútorom a nemusí si nechať exekúciu potvrdiť na súde.
Adam Valček
