Poslanci žiadali, aby ich šéfka európskej diplomacie informovala o prenasledovaní prívržencov hnutia Falun Gong.
BRATISLAVA. Približne pol roka trvalo šéfke diplomacie Európskej únie Catherine Ashtonovej, kým odpovedala na list slovenských poslancov.
Zahraničný parlamentný výbor ju na návrh Juraja Blanára (Smer) ešte 30. januára oficiálne požiadal, aby ich informovala o stave rokovaní európskej zahraničnej služby s Čínou o prenasledovaní prívržencov hnutia Falun Gong.
Viacerých poslancov výboru rozhorčilo, že im Ashtonová neodpovedala. V máji preto Jozef Mikloško z KDH inicioval odoslanie ďalšieho listu. Ashtonová na obidva zareagovala v júli, za neskorú odpoveď sa ospravedlnila.
Ashtonová v odpovedi uviedla, že Únia je znepokojená prenasledovaním sympatizantov Falun Gongu v Číne, ich svojvoľným zatýkaním, väznením a mučením.
"Na poslednom dialógu o ľudských právach medzi Úniou a Čínou dňa 25. júna Únia zdôraznila svoje obavy z dlhých trestov odňatia slobody pre praktizujúcich Falun Gong, ktoré dostali len za vyjadrenie svojho presvedčenia," píše šéfka európskej diplomacie v liste.
Čínski predstavitelia podľa nej tvrdia, že stúpencov Falun Gongu uväznili pre porušenie zákonov.
Duchovné a telesné cvičenie Falun Gong bolo prvýkrát predstavené v Číne v roku 1992.
Základom filozofie je harmonický, nesebecký a ohľaduplný život postavený na princípoch pravdivosti, súcitu a znášanlivosti.
Čínska administratíva v začiatkoch cvičenie vítala, od konca deväťdesiatych rokov však prívrženci hnutia čelia prenasledovaniu.
Komunistická strana Číny podľa Wikipédie vidí vo Falun Gongu potenciálnu hrozbu a konkurenciu pre veľký počet, niekoľko desiatok miliónov priaznivcov, a nezávislosť od štátu a ideológie.
