Premiér Mikuláš Dzurinda totiž v stredu podpíše v mene vlády SR dohodu o čiastkovom odškodnení s predstaviteľmi Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZŽNO), ktorý je oficiálnym reprezentantom židovskej komunity.
Vláda sa v dohode zaviazala, že do konca októbra otvorí zvláštny účet v Národnej banke Slovenska, na ktorý Ministerstvo financií SR vloží zo štátnych finančných aktív 850 miliónov korún na krytie odškodnenia. Peniaze prejdú po 10 rokoch na ÚZŽNO.
Suma 850 miliónov korún predstavuje 10 percent z celkového zhabaného židovského majetku do štátnych fondov počas II. svetovej vojny. Z výnosov istiny vo výške 60 až 65 miliónov korún ročne sa budú financovať sociálne, vzdelávacie a kultúrne projekty ÚZŽNO, vrátane odškodnenia fyzických obetí holokaustu. O konkrétnom použití týchto peňazí bude rozhodovať spoločná sedemčlenná komisia, zložená z predstaviteľov vládnych rezortov financií a diplomacie spolu s Úradom vlády SR a ÚZŽNO. Prvý návrh na použitie financií môže predložiť už do konca tohto roka. Na odškodnenie sa tak v desaťročnom horizonte použije 1,5 miliardy korún.
Dzurindov kabinet sa ešte v auguste 2001 rozhodol preskúmať možnosť čiastkového odškodnenia židovských obetí holokaustu v SR a na tento účel vytvoril komisiu pod vedením vicepremiéra Csákyho. V procese ďalších rokovaní so zástupcami ÚZŽNO a zahraničných židovských organizácií vznikla myšlienka podpísať dohodu o vyrovnaní odškodnenia medzi vládou SR a ÚZŽNO.
Židovskej komunite na Slovensku sa po roku 1989 naskytla možnosť uchádzať sa o odškodnenie alebo iný druh satisfakcie za zločiny a krivdy, ktoré boli na nej spáchané počas nacistického aj komunistického režimu. Jedným z už prijatých právnych nástrojov je zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných a zajateckých táborov.
Účinnosť tohto zákona však zaniká 30. novembra 2002 a okrem toho zákon rieši čiastočné odškodnenie za perzekúcie, ale nie za majetkovú ujmu.
Vojnový slovenský štát siahol prostredníctvom prijatých zákonov na osobné a majetkové práva svojich obyvateľov židovského pôvodu. Vtedajšia legislatíva umožňovala okrem deportácií Židov do nacistických koncentračných táborov, kde boli v prevažnej väčšine zavraždení, aj násilné odňatie ich majetku a jeho arizáciu. Na arizácie židovského majetku z rokov 1939 až 1945 nadviazal aj komunistický režim po roku 1948. Časť majetku v držbe občanov židovského pôvodu po oslobodení a obnovení ČSR v roku 1945 bola v rámci znárodňovania súkromného majetku na základe Ústavy ČSR znovu znárodnená a prešla pod správu štátu.
