BRATISLAVA. Na niektorých miestach na Slovensku boli minulý mesiac popri nedostatku atmosférických zrážok a suchu dosiahnuté rekordné mesačné hodnoty pre trvanie slnečného svitu.
Na meteorologickej stanici Bratislava - letisko napríklad dosiahlo trvanie slnečného svitu za celý júl 389 hodín, čím tam bol prekonaný doterajší rekord z júla 2006 až o 34 hodín.
Podobne bola podľa meteorológov suma slnečného svitu rekordná v júli aj v Piešťanoch, kde dosiahla 365 hodín.
Sever a východ mal viac oblačnosti
"Dlhé bolo trvanie slnečného svitu aj v Poprade a Košiciach, ale pretože na severnom a východnom Slovensku sa tvorilo viac oblačnosti a bolo tam aj viac zrážok, nebol tam slnečný svit rekordne dlho trvajúci," informuje SHMÚ.
Dĺžku trvania slnečného svitu ovplyvňuje teda najmä oblačnosť, respektíve jej absencia, ale rovnako lokálne podmienky okolo stanice antropogénneho (prítomnosť vyšších budov, objektov) alebo prirodzeného pôvodu (zmena nadmorskej výšky reliéfu, výskyt vysokých stromov).
"Heliograf totiž meria čas, keď naň svietilo priame slnečné žiarenie a to tak, že pôsobí ako lupa a sústreďuje slnečné lúče do jedného bodu, čím sa na papieri za ním vypáli značka," vysvetľuje SHMÚ s tým, že tento princíp funguje len vtedy, keď na heliograf nedopadá tieň.
Kedy môžu byť hodnoty skreslené
Podľa meteorológov sa môže stať, že namerané hodnoty budú skreslené, ak sa takáto prekážka nachádza navyše v južnom smere a je vyššie ako 20 až 30 stupňov nad horizontom.
"To je približná hodnota, do akej môže v našich zemepisných šírkach vystúpiť Slnko nad horizont v čase zimného slnovratu, avšak v čase letného slnovratu to môže byť až 65 stupňov nad horizontom," uvádza SHMÚ.
Stanica Bratislava letisko je z tohto hľadiska podľa meteorológov umiestnená veľmi výhodne, pretože sa nachádza na rovine, na otvorenom priestranstve a najbližšou potenciálnou prekážkou na horizonte sú až Malé Karpaty.
