Armáda sa v 80. rokoch pripravovala aj na boje na francúzskom území.
BRATISLAVA. Branné cvičenia na školách a v podnikoch, protivojnové manifestácie či listy školákov americkému prezidentovi Reaganovi, aby nezačínal s jadrovou vojnou.
Aj v Československu sa v 80. rokoch rátalo s treťou svetovou vojnou.
Českí a slovenskí historici zatiaľ nenašli dôkaz, že by vedenie štátu malo pre prípad konfliktu dopredu napísaný prejav, aký vo štvrtok zverejnil britský archív. Kráľovnej Alžbete II. ho v roku 1983 vypracovala britská vláda.
Nevylučujú však, že takýto text existuje.
Prehovoril by asi Husák
Ľudské stavy
Armáda v 80. rokoch
- mala okolo 200-tisíc mužov,
- z toho bolo viac ako 50-tisíc vojakov z povolania,
- zo zálohy mohla do zbrane povolať asi 700-tisíc mužov,
- velilo jej asi 300 generálov.
Vojenský historik Petr Luňák si myslí, že správu o vojne by zrejme predniesol prezident a generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák.
„Husák bol najvyšším predstaviteľom strany a štátu v tom čase, a to až do druhej polovice 80. rokov. Neviem si predstaviť, kto iný by to mohol byť.“
Komunistickí lídri svojich občanov na možnosť vojny pripravovali, vzťahy medzi krajinami boli napäté.
Historici sa zhodujú, že do značnej miery za to mohol sovietsky vpád do Afganistanu v roku 1979 a nástup amerického prezidenta Ronalda Reagana v roku 1981.
Luňák napríklad spomína, že sovietski agenti sledovali, ako dlho sa svieti v oknách na britskom ministerstve obrany.
Predpokladali, že ak by Briti chystali nejaký útok, budú pracovať dlho do noci.
Na papieri sa víťazilo
Na svetovú vojnu mala byť pripravená najmä armáda, historik Luňák však tvrdí, že jej plány boli založené na nereálnych predpokladoch.
„Očakávali, že už na začiatku prípadného konfliktu uskutoční Varšavská zmluva veľký pozemný útok na západnú Európu,“ hovorí.
„Podľa plánov mala byť československá armáda do desiatich dní na území Francúzska, lebo západným Nemeckom prejde bez problémov.“
Prax by podľa Luňáka vyzerala úplne inak. „Keď sa spýtate ktoréhokoľvek československého generála, tak vám povie, že by sme sa dostali akurát za hranice. Potom čert vie, čo by sa dialo.“
Obavy boli najmä z použitia atómových zbraní. Západ mal pripravené rakety aj na československé ciele. Historik Jiří Bílek vymenúva najmä priemyslové centrá.
„Rakety NATO boli namierené na Prahu, ale, samozrejme, aj na Brno či na Ostravu,“ vraví. „Na Slovensku mali byť okrem Bratislavy cieľom aj Považská Bystrica či Martin čiže mestá, kde sídlili zbrojovky.“
Branné cvičenie v polovici osemdesiatych rokov.
FOTO: ARCHÍV ČTK
Kryty neboli pre všetkých
Československo sa na atómový útok snažilo pripraviť, no podľa historikov kapacity krytov nestačili pre všetkých obyvateľov.
Bílek naznačuje, že podľa nepotvrdených údajov by sa mohla ukryť asi polovica obyvateľstva – ak by sa okrem krytov využili aj ďalšie možnosti. Napríklad pražské metro, železničné tunely či lesy a jaskyne na Slovensku.
O stranícke kádre bolo postarané lepšie. Mali špeciálne kryty, existovali aj zoznamy vyvolených, ktorých mali v prípade ohrozenia evakuovať do bezpečia.
Protiatómový kryt pre vedúcich funkcionárov strany postavili napríklad neďaleko vládnych budov v Prahe na Klátove. Keď začali kopať pražské metro, kryt prepojili tunelom s jednou z jeho trás.
Najvyššie postaveným súdruhom mali slúžiť aj utajené kryty v lesoch pri Prahe. Ich pravý účel objavili českí novinári len minulý rok.
Bojujeme za mier, hovorilo sa.
FOTO: ARCHÍV TASR
V ohrození by mal nájsť úkryt každý
Zhruba tretina krytov má aj iný účel. Funkčné musia byť do 12 hodín.
BRATISLAVA. Ak by Slovensku hrozilo nebezpečenstvo či vojnový stav, môžu sa ľudia schovať v 1685 odolných a plynotesných krytoch civilnej ochrany. Zmestí sa do nich asi 310tisíc ľudí.
Okrem nich je u nás aj viac ako 300tisíc jednoduchých úkrytov. Ide o podzemné, ale aj nadzemné priestory v budovách, ktoré môžu byť v prípade potreby svojpomocne prebudované na úkryt. Napríklad dôkladným utesnením okien a dverí.
Ministerstvo ráta, že takéto jednoduché úkryty by mohli mať kapacitu až osem miliónov ľudí.
Viac ako tretina krytov sa dnes využíva aj inak ako len pre potreby civilnej ochrany. Niektoré si prenajímajú podnikatelia, majú v nich bary či obchody.
Ak by došlo k vyhláseniu mimoriadnej situácie, musia kryty do 12 hodín uvoľniť.
Dušan Mikušovič
Alžbetin prejav k vypuknutiu tretej svetovej
Britská vláda vypracovala v roku 1983 prejav, ktorý mala v prípade začiatku tretej svetovej vojny kráľovná Alžbeta II. prečítať národu. Vo štvrtok ho zverejnil britský archív. Prinášame vám jeho úplné znenie.
Keď som sa vám prihovárala pred menej ako troma mesiacmi, všetci sme si užívali teplo a družnosť rodinných Vianoc. V myšlienkach sme sa sústredili na silné puto, ktoré spája každú generáciu s tými predchádzajúcimi a s tými, ktoré budú nasledovať. Hrôzy vojny sa zdali veľmi vzdialené, keď sme s najbližšími prežívali sviatočnú radosť s rastúcou rodinou Commonwealthu.
Teraz sa šialenstvo vojny opäť šíri svetom a naša statočná krajina sa musí znova pripraviť, aby prežila tvárou v tvár obrovskej nepriazni.
Nikdy som nezabudla na smútok a hrdosť, ktoré som cítila, keď sme so sestrou počúvali inšpirujúce slová môjho otca v ten osudný deň v roku 1939. Ani na okamih som si nepredstavovala, že raz budem mať rovnakú vážnu a strašnú povinnosť.
Všetci vieme, že nebezpečenstvo, ktorému čelíme dnes, je omnoho väčšie než kedykoľvek v našich dejinách. Nepriateľom nie je vojak s puškou ani letec pohybujúci sa po oblohe nad našimi dedinami a mestami, ale smrtiaca sila zneužitej technológie. Ale nech nás čakajú akékoľvek hrôzy, tie isté vlastnosti, ktoré nám už dvakrát v priebehu tohto smutného storočia pomohli uchovať si slobodu, nám opäť dodajú silu.
Môj manžel a ja prežívame s rodinami našej krajiny strach o synov a dcéry, manželov a bratov, ktorí nás opustili, aby išli slúžiť vlasti. Môj milovaný syn Andrew je v tejto chvíli v boji so svojou jednotkou a neustále sa modlíme za jeho bezpečnosť a za bezpečnosť všetkých mužov a žien, čo slúžia doma a v zahraničí.
Práve blízke puto rodinného života musí byť našou najväčšou obranou pred nepoznaným. Ak rodiny zostanú jednotné a odhodlané, a poskytnú úkryt tým, čo žijú sami a bez ochrany, nikto nezlomí vôľu našej vlasti prežiť.
Moje posolstvo je preto jednoduché. Pomáhajte tým, čo si nedokážu pomôcť sami. Utešte osamelých a tých, čo nemajú domov. Nech sa vaša rodina stane zdrojom nádeje pre tých, ktorí ju potrebujú.
Kým sa snažíme poraziť nové zlo, pomodlime sa za našu krajinu a za ľudí dobrej vôle, nech už sú kdekoľvek.
Boh vám všetkým žehnaj.
Beata
Balogová
