Spôsob trávenia leta sa radikálne mení, vraví detský psychológ ŠTEFAN MATULA. Presné normy, koľko majú deti tráviť času za počítačom, či odkedy môžu ostať samy doma, podľa neho nie sú.
Deťom sa práve začína druhá polovica prázdnin. Mali by im rodičia školu pripomenúť?
„Rodičia často podliehajú ilúzii, že deti by už mali v druhej polovici prázdnin naštartovať, aby do školy prišli pripravené, pretože si počas prázdnin od nej odvykli. Prirodzené hľadisko detí naproti tomu je, že keď máme prázdniny, máme prázdniny. Ako psychológ sa prikláňam k tomu, aby si deti cez prázdniny oddýchli. Pre vedeckého pracovníka v sedavom zamestnaní je oddychom šport a pre špičkového hokejistu čítanie knižky. To isté platí u detí, cez leto by mali duševne vypnúť a oddýchnuť si od povinností, ktoré bežne robia cez rok.“
Niektoré krajiny ako Nemecko alebo Anglicko majú prázdniny kratšie. Neodvyknú si naše deti za dva mesiace priveľmi?
„Dva mesiace sú overené dlhou praxou, aj keď sú v tom iste veľké individuálne rozdiely. Výskum, ktorý sme robili pred rokmi s UNESCO, ukázal, že 50 percent detí hovorí, že má rado školu a druhá polovica naopak. Takže to do veľkej miery závisí aj od postoja detí. Tie, ktoré majú rady školu, si budú v lete hľadať takéto aktivity aj samy.“
Nemali by rodičia dbať, aby aspoň čítali či pozerali dokumenty?
„Samozrejme, ide o to, aby ich nenútili na to, čomu sa hovorí príprava do školy. Niektorí rodičia si napríklad povedia, že keď malo trojku zo slovenčiny, musí cez prázdniny písať diktáty. Ak to bude robiť dieťa s nechuťou, nebude to mať veľkú hodnotu. Keď však dieťa baví niečo, čo preberali aj v škole, je prirodzené, že sa tomu bude venovať aj cez prázdniny, a to treba len podporiť.“
Ako by mal zamestnaný rodič regulovať voľné dni dieťaťa?
„Rodič by mal predovšetkým regulovať voľný čas podľa predstáv dieťaťa.“
Čo ak sa nám nepáči, ak sa chce celé dni túlať alebo hrať počítačové hry?
„To už je umenie vychovávať. Mali by sme sa snažiť dieťa nastaviť tak, aby si osvojilo hodnoty, ktoré aj my považujeme za dobré a vhodné. Ak deti od malička chodia do lesa na túry, budú to považovať za normálne. Previrtualizovaný detský svet, hoci aj z bezpečia domácej stoličky, ich ochudobňuje.“
Trávia dnes deti prázdniny inak?
„Spôsob ich trávenia sa mení radikálne. V našej generácií mal skoro každý na dedine starých rodičov a cez prázdniny sa vybral na vidiek. Bez nejakého spomienkového optimizmu, bol to užitočne strávený čas, lebo mestské deti spoznávali život aj z tej druhej, prirodzenejšej strany. Keď som bol v ôsmej triede, dali mi do ruky vlečku s koňmi a prešiel som s nimi cez pol dediny k maštaliam, cítil som sa ako kráľ. Dnes už deti majú takých možností oveľa menej. Zlepšiť by to mohol rozvoj agroturistiky. Na Slovensku je kopa krásnych kútov, kde síce nie je priemysel, ale práve v tom je ich potenciál.“
Prečo je to pre mestské dieťa dôležité?
„Rozvíja to osobnosť a komplexnosť človeka. Ak dnešné dieťa nedokáže rozoznať konský trus od kravského lajna, alebo hus od kačice, je to chyba? Podľa mňa, tak ako sa hovorí o prirodzenej inteligencii, mali by sme deťom poskytnúť aj prirodzenú zásobáreň zážitkov so živou prírodu. Takéto zážitky poľudšťujú, a to nevynahradí žiaden malý psík v paneláku. V tom je dnešná mladá generácia ochudobnená.“
Klasická ponosa je, že deti trávia veľa času pri počítačoch a tabletoch. Nie je to prirodzené, ako záujem predošlých generácií o videá, televízory a rádiá?
„Je to prirodzené a nedá sa to ignorovať, ale v predchádzajúcich rokoch toho predsa len bolo menej. Kvalita a obsah toho, čo sa dnes deťom ponúka, navyše často naráža na to, čomu sa hovorí harmonický rozvoj osobnosti.“
Je to chyba technického veku, alebo rodičov, ktorí ponuku dosť neregulujú?
„Na prvom mieste je to chyba ponuky, ktorú v skomercionalizovanom priestore nikto nereguluje. Všetko sa postavilo na sledovanosti, televízie sa predbiehajú v tom, aby tam pustili čo najatraktívnejšie veci. Tie sú však často z psychologického hľadiska pre deti škodlivé. Zoberte si obyčajné správy na Zozname. Snažia sa človeka nachytať na titulkoch. Dnes som tam videl titulok, že na Drieňovej ulici naháč ukázal bimbasa. Ale že išlo o psychicky narušeného po nemecky hovoriaceho muža, ktorý sa obnažil zrejme v dôsledku choroby, sa sotva dočítate na konci.“
Kto by mal internet regulovať?
„Sledovať obsah bežnej produkcie internetových stránok dnes nikto nedokáže, tak sa len napíše, že to môže byť pre deti škodlivé a je na rodičoch, aby si to ustrážili. Ako to však rodič posúdi? Musel by si to všetko prezerať, na čo nemá čas. Chýba tu pomenovanie a regulácia toho, čo je v ktorom veku pre detskú vnímavú dušu vhodné. Absolútne nevhodné obsahy sa potom dostávajú dokonca aj do detských knižiek.“
Mali by rodičia obmedzovať prístup detí k počítačom a tabletom aj časovo?
„Áno, aj keď je to niekedy ťažké. Deti si vymieňajú informácie, kto čo môže a potom tým argumentujú. Ideálne je, ak rodič dokáže nastaviť jasné pravidlá a dieťa sa ich naučí rešpektovať.“
Kedy je už čas strávený pri počítači rizikový?
„Keď už ide na úkor rozvoja ďalších činností. S týmto problémom prichádzajú rodičia čoraz častejšie.“
S akými problémami prichádzajú v lete?
„Hlavný problém je, že rodičia nemajú v lete toľko voľného času ako deti. Chodia do práce a pre deti musia hľadať náhradné riešenia. Optimálne je, ak sa to dá riešiť cez starých rodičov, dobré sú aj prímestské tábory, ktoré sa často dajú prispôsobiť aj záujmom detí. Ale tých možností je stále málo. Malo by byť aj v záujme spoločnosti rozvíjať mechanizmy, ktoré vytrhnú deti z nečinnosti.“
V čom sú spoločenské riziká?
„Vždy bude existovať istá časť mladej generácie, ktorá je ťažšie výchovne formovateľná. Tí potom vytvárajú skupiny, v ktorých začnú ľahšie porušovať normy, páchať kriminalitu alebo vyhľadávať drogy. Voľné leto toto nebezpečenstvo zvyšuje.“
Aké percento detí hodnotia psychológovia ako problémové?
„Pohybuje sa to okolo desať percent.“
Ako má rodič reagovať, ak dieťa u starých rodičov alebo v tábore začne trucovať a pýtať sa domov?
„Rodičia by mali preventívne pripraviť postup vopred. Predčasné ukončenie pobytu nemusí byť dobré, deti často skúšajú, kam môžu zájsť, a keď im rodičia ustúpia, berú to ako svoje víťazstvo. Tento model chcú potom využívať. Je to na citlivom odhade rodiča, či ide o prirodzenú zvedavosť dieťaťa, ako dokáže s rodičom manipulovať a či sa tam naozaj necíti dobre, lebo povedzme babka stanovila také regule, ktoré mu nevyhovujú.“
Ak sa dieťa pýta domov, stala sa niekde chyba?
„Je normálne, že keď vychovávame deti, tak dochádzame do konfliktov a nie vždy im dokážeme povoliť, čo by chceli. Jedno dobré pravidlo je, dohodnúť si pravidlá dopredu. Keď bude problém, vyriešite si to tam, a keď to nepôjde, zavolá mi babka a dohodneme sa. Takisto aj v táboroch by si mali vopred nastaviť mechanizmy, ako riešiť konflikty.“
Od akého veku si môžu rodičia trúfnuť nechať dieťa samo?
„Sú tam veľmi veľké individuálne rozdiely, ale zákon hovorí, že kým je dieťa maloleté, nemalo by zostávať bez dozoru. Kým dieťa neskončí základnú školu, nie je vhodné nechávať ho samo.“
Nemalo by mať 14-ročné dieťa už aj zážitok samoty?
„Treba zvážiť, či to dieťa unesie, závisí to od odhadu rodičov.“
Každá generácia rodičov hovorí, že za ich čias sa deti vedeli hrať a zabaviť lepšie. Je na tom niečo?
„Je to prirodzená vlastnosť človeka, že ako starne, mladosť sa mu zdá krajšia. Budú také aj naše deti. Menia sa len vonkajšie okolnosti, základný princíp ostáva rovnaký. Aj keď je fakt, že súčasná generácia musí čeliť viacerým rizikovým lákadlám.“
Sú dnešní rodičia liberálnejší?
„Nezmenilo sa toho až tak veľa, hoci životné podmienky sú výrazne iné. Včerajšie deti, a teda dnešní rodičia, používajú veľmi často aj nevedomky rovnaké výchovné metódy ako ich rodičia. Sú prieskumy, v ktorých vypĺňajú dotazníky a pri ich vyhodnotení sú prekvapení, ako veľmi výchovné modely opakujú.“
V čom napríklad?
„Ak sa na skupine spýtame, či pri ich výchove padne aj nejaká facka, približne polovica povie, že sem–tam áno. A keď sa spýtame, či ako deti niekedy vyfasovali, prihlásia sa tí istí.“
Budú dnešné deti inými rodičmi ako súčasná generácia?
„Niektoré výchovné praktiky sa určite budú vyvíjať a reagovať na zmeny, ale výchova je do veľkej miery daná aj kultúrou a v arabských krajinách bude vždy iná ako v Európe. A aj v rámci Európy, na Slovensku bude zrejme vždy benevolentnejšia ako napríklad v Nemecku.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
