Nacistický režim v Protektoráte Čiech a Moravy prežilo približne 600 Rómov. O tom, ako vyzeral rómsky holokaust na území Protektorátu a prečo nebol nikto potrestaný, sme sa rozprávali s historikom brnenského Múzea rómskej kultúry MICHALOM SCHUSTEROM.
Ako prebiehal rómsky holokaust v Protektoráte Čiech a Moravy?
„Prenasledovanie Rómov v tomto období sa dá rozdeliť na dve etapy. Začiatkom roka 1942 začali vychádzať proticigánske opatrenia z praxe prvej republiky, potom sa začala uskutočňovať otvorená rasová politika nacistov, ktorá kopírovala vtedajšie nemecké zákony.
Okrem zákazu kočovného života a umiestňovania rómskych mužov do pracovných táborov, priniesol zásadný zlom práve rok 1942. Vtedy sa prijalo "nařízení o potláčení cikánskeho zlořádu". To znamenalo vytvorenie zoznamu Cigánov a cigánskych miešancov, ktorý celkovo obsahoval 6500 mien, a vznik cigánskych táborov v Letech u Písku a v Hodoníne u Kunštátu. Na týchto miestach bola umiestnená asi tretina rómskej populácie Protektoatu Čiech a Moravy.
Katastrofálne hygienické a stravovacie podmienky spoločne s rozšírenými infekciami mali za následok smrť štvrtiny väzňov. V týcho táboroch bola percentuálne vyššia úmrtnosť ako v koncentračnom tábore Dachau. Na základe osviečimského nariadenia vodcu jednotiek SS Heinricha Himmlera z decembra 1942 bola v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov väčšina Rómov z protektorátu deportovaná a zlikvidovaná najmä v Osviečime a ostatných koncentračných táboroch.“
Prečo bolo vyvražďovanie Rómov v Protektoráte masovejšie ako na Slovensku?
„Môžeme tu hovoriť o troch hlavných dôvodoch. Takzvaní Cigáni a osoby po cigánsky žijúce boli monitorované štátom už na zákalde prvorepublikového Zákona o potulných Cigáňoch z roku 1927. Tieto zoznamy boli potom použité aj po nástupe nacistov. Druhým dôvodom bola výrazná podriadenosť českých úradov Nemeckej ríši, čo znamenalo rýchle preberanie proticigánskych zákonov z Nemecka. Tretím aspektom bolo relatívne malý počet Rómov v Česku a teda ich bolo jednoduchšie podchytiť a následne zlikvidovať.“
Kto je zodpovedný za rómsky holokaust v Protektoráte?
„V Česku došlo počas II. svetovej vojny ku genocíde Rómov pod nemeckým tlakom, ale protektorátne úrady mali silné predsudky voči rómskej komunite. Po roku 1945 bol pred súd za vyvražďovanie Rómov postavený pred súd iba Jozef Janovský, veliteľ cigánskeho tábora v Letech u Písku. Proces s ním bol o tri roky neskôr zastavený. Okrem neho boli dvaja dozorci pokarhaní.“
Prečítajte si tiež:
Nacisti sa chceli Rómov zbaviť, Tisov režim tiež
Počas II. svetovej vojny došlo v protektoráte prakticky k vyhladeniu Rómov. Čo nasledovalo potom?
„Nacistickú genocídu prežilo 10 percent pôvodného rómskeho obyvateľstva v Česku. Bolo to približne 500 až 600 osôb. Smerovali najmä do pohraničia a priemyselných oblastí na severe Čiech a Moravy. V roku 1948 bol oficiálne zrušený diskriminačný zákon, ale Rómovia ostali na okraji spoločnosti. Socialistický režim potom od polovice 50-tych rokov pristúpil k otvorenej asimilácii Rómov, ktorá trvala až do skončenia vtedajšieho režimu.“
Prečítajte si tiež:
Slovenských Rómov zachránil pred deportáciami týfus
Odkedy sa v Českej republike pripomína rómsky holokaust?
„Téma rómskeho holokaustu bola po roku 1945 výrazne obchádzaná a marginalizovaná a to aj v západnej Európe. Po vojne nebolo priamo povedané, že medzi rasovo prenasledované osoby patrili popri Židoch aj Rómovia, keďže sa stále brala do úvahy nacistická teória o o tom, že Cigáni sú asociálnym prvkom spoločnosti. Od 60-tých rokov sa rómskym holokaustom začali zaoberať prví odborníci ako napríklad Ctibor Nečas.
V tom čase sa aj prvykrát v Česku pripomenul rómsky holokaust v Hodoníne u Kunštátu. Až po páde režimu v 89-tom si aj verejnosť a média začali pripomínať obete rómskeho holokaustu na miestach ich utrpenia. Pietne akty sa každoročne konajú 27. januára, v marci v Múzeu rómskej kultúry, v máji a auguste v Letech u Písku a Hodoníne u Kunštátu.“

Beata
Balogová
