BRATISLAVA. Už dva roky trestný zákon umožňuje trestať nielen popieranie, spochybňovanie či ospravedlňovanie zločinov nacizmu, ale aj komunizmu.
Nikto však doteraz za takýto čin nebol odsúdený.
Pre jáchymovskú lož, ktorú popri osvienčimskej lži do zákona presadil poslanec Peter Osuský (teraz SaS, vtedy OKS), polícia viedla doteraz iba jediné trestné stíhanie na komunistickú stranu aj to odložila.
Podnet dal Osuského bývalý spolustraník Ondrej Dostál.
Komunisti majú voľnosť
„Zákon po prvýkrát kladie na jednu rovinu zločiny oboch totalitných režimov,“ hovorí Osuský. Nemyslí si, že by ustanovenie bolo vágne či bezzubé.
Súhlasí aj právnik Tomáš Kamenec, ktorý hovorí, že nové inštitúty sa do praxe zavádzajú ťažko.
„Určite existuje oveľa vyššia miera tolerancie k takzvanej jáchymovskej lži ako k popieraniu holokaustu. Citlivosť slovenskej spoločnosti na uvedené prejavy nie je taká veľká ako v niektorých susedných krajinách, a reakcia represívneho aparátu tomu zodpovedá.“
Niekoľko rokov už na internete zostáva nepovšimnutá napríklad stránka s názvom Revolučná komunistická strana.
Obsahuje sporné vyjadrenia na adresu obetí justičných vrážd z 50. rokov Pavla Kalinaja a Bernarda Jaška, ktorí dostali za protikomunistický odboj v roku 1951 trest smrti.
„Odsúdení boli spravodlivo, za svoje zločinné protištátne konanie si nezaslúžia žiadne pochopenie ani súcit. Naopak ich rehabilitáciu v roku 1990 považujeme za hanebné skutky buržoáznej spravodlivosti,“ píše sa v článku.
„Podľa toho, čo som tam videl, ide nielen o popieranie komunistických zločinov, ale zdá sa mi, že aj o extrémne vyhrážky, výzvy k násiliu a hanobenie obetí,“ hovorí politológ Tomáš Zálešák.
Nacistu už trestali
„Ak niekto podá podnet na začatie trestného stíhania, orgány činné v trestnom konaní ho preveria a budú postupovať v zmysle trestného poriadku,“ hovorí Peter Lazarov z ministerstva vnútra.
Kamenec hovorí, že polícia môže konať aj z vlastnej iniciatívy. Podľa rovnakého ustanovenia minulý rok vymeral súd napríklad 150 hodín verejnoprospešných prác Zvolenčanovi, ktorý na sociálnej sieti popieral a spochybňoval zločiny nacizmu.
Definovať, čo by mohlo byť popieraním zločinov komunizmu, je však podľa politológa a historika Norberta Kmeťa zložitejšie.
„Pri zločinoch nacizmu existuje jednotná celoeurópska pamäť a konsenzus, sú definované v medzinárodných dohovoroch.“
Určiť popieranie a spochybňovanie komunizmu je podľa neho ťažké aj preto, lebo chýbajú podnety, aby polícia konala.
Právny predpis musí byť formulovaný všeobecne, hovorí Kamenec. „Je to vecou orgánov činných v trestnom konaní a súdov, aký obsah dajú v aplikačnej praxi písanému právu.“
Zľahčovanie zločinov minulého režimu vníma citlivo politicky väzeň z 50-tych rokov Jozef Bánik.
"Za komunistické zločiny nebol u nás doteraz nikto z vinníkov odsúdený, dôchodky majú bývalí komunistickí pohlavári či eštebácki predstavitelia niekoľkokrát vyššie ako my, mnohí sú dodnes vo verejných funkciách. Popieranie zločinov režimu, kde bol každý piaty obyvateľ Československa neprávom perzekuovaný a trestaný, však musí byť aspoň morálne odsúdené."
V postkomunistických krajinách je právna úprava rozdielna. Popieranie, spochybňovanie a ospravedlňovanie zločinov komunizmu je trestné aj v Maďarsku, v Litve sú zakázané komunistické symboly ako kosák a kladivo.
