Literáti odmeňujú seba. Zo zhruba 60-tisíc sa ušlo každému, kto rozhodoval

Literárny fond v roku 2012 rozdelil tvorcom asi 600­-tisíc eur. Aj na vianočné dávky.

Ilustračná fotografia.(Zdroj: FOTOLIA)

BRATISLAVA. Približne desatina z toho, čo vlani poslal Literárny fond autorom, zostala vo vreckách ľudí, ktorí o príspevkoch rozhodovali. Dohromady si rozdelili asi 60­-tisíc eur.

Vyplýva to z dát, ktoré sú dostupné na webe Aliancie Fair­-play. Mimovládka ich získala priamo z Literárneho fondu na základe zákona o poskytovaní informácií.

O použití peňazí pre tvorcov rozhoduje sedem výborov fondu. Delia sa podľa toho, či podporujú autorov pôvodnej literatúry, prekladov, rozhlasových programov, alebo filmu.

Vo výboroch pracuje 56 ľudí. Delegovali ich sem umelecké združenia, akým je napríklad Obec spisovateľov.

Hodnotiť je ťažké

Literárny fond
  • v roku 2012 mal výnosy 1,2 milióna eur,
  • medzi autorov rozdelili asi 600-­tisíc eur,
  • takmer 60­-tisíc eur si podelili ľudia, ktorí o príspevkoch rozhodovali.
  • väčšinu z týchto peňazí, asi 35­tisíc eur, dostali za to, že hodnotili žiadosti o granty ostatných autorov,
  • zvyšok získali na podporu vlastnej tvorby či vo forme odmien za vydané diela.

Peniaze z Literárneho fondu dostal minulý rok každý, kto vo výbore pracoval. Najčastejšie išlo o 500 až tisíc eur, našli sa však aj takí, ktorým prišlo na účet aj 2000 eur.

Väčšinu peňazí získali členovia výboru za to, že posudzovali žiadosť o grant nejakého iného autora. Zvyšné príspevky získali vo forme tvorivých štipendií či cien za svoje diela.

Riaditeľ Literárneho fondu Ladislav Serdahély hovorí, že je to v poriadku.

„Niekedy nie je jednoduché jasne a odborne rozhodnúť, kto by mal príspevok z Literárneho fondu získať,“ tvrdí Serdahély.

Členovia musia podľa neho nad žiadosťami stráviť veľa času.

„Výbory zasadajú aj desaťkrát do roka,“ pokračuje. „Za jedno sedenie, kde sú aj dve až tri hodiny, dostanú skutočne minimálne prostriedky.“

Podpora pre spisovateľov, ktorým ju minulý rok Literárny fond priznal na napísanie knihy, bola často nižšia ako odmeny pre členov výborov.

Napríklad finalistka súťaže Anasoft Litera Jana Beňová získala na svoju knihu grant vo výške 600 eur. Na porovnanie predseda výboru pre pôvodnú tvorbu Gábor Csanda dostal za hodnotenie prác 750 eur. Ďalších 450 eur mu výbor priklepol za hodnotenie na súťažiach.

Sama Beňová nedokázala povedať, či jej súčasný systém v Literárnom fonde vyhovuje. Problémom je podľa nej najmä výška grantu. „Tých pár stoviek je naozaj veľmi málo.“

Kontrolujú sa sami

Aj iní ľudia sediaci vo výboroch dostávajú okrem príspevkov za hodnotenie ďalšie peniaze z fondu.

Prekladateľovi Jaroslavovi Šoltýsovi napríklad prispeli tisíckou na cestu na konferenciu v ruskom Kirovograde. Celkovo získal takmer 2000 eur.

Riaditeľ Ladislav Serdahély nekomentoval, či sa môžu členovia výborov ľahšie dostať aj k príspevkom na podporu vlastnej tvorby.

O všetkom vraj rozhodujú členovia výboru sami. „Tí stanovujú pravidlá, podľa ktorých príspevky rozdeľujú, a ja nemám právo veta ani nič podobné.“

Kontrolovať rozhodnutia výborov môže jedine Rada Literárneho fondu. Pochybnosti zatiaľ nikdy nevzniesla.

Na otázku, či to nemôže byť preto, že v rade sedia rovnakí ľudia ako vo výboroch, Serdahély priznal, že ide naozaj o tých istých ľudí. „To máte absolútnu pravdu.“

Našlo sa aj na salónky

Výnosy Literárneho fondu v minulom roku presiahli 1,2 milióna eur. Viac ako 600­-tisíc použili na svoj chod, mzdy a náklady spojené s prevádzkou domovov spisovateľov v Piešťanoch a Hornom Smokovci.

Približne rovnakú sumu rozdelili medzi tvorcov. Peniaze použili nielen na tvorivé štipendiá či autorské súťaže, ale aj na vianočné sociálne príspevky a odmeny pri príležitosti životného jubilea.

Peter Kunder z Aliancie Fair­play si nemyslí, že by mal sociálnu podporu pre autorov riešiť práve Literárny fond.

„Ja žijem v tom, že sociálne zabezpečenie by mal štát realizovať cez Sociálnu poisťovňu,“ hovorí. „Keby išlo o organizáciu, ktorá dostáva príspevky dobrovoľne, pokladal by som účel využitia prostriedkov za vec dohody prispievateľov. Toto však nie je ten prípad.“

Literárny fond získava veľkú časť svojich peňazí z povinných odvodov od umelcov a autorov. Tí fondu odvádzajú dve percentá zo svojich príjmov.

Povinné odvody aj rozdeľovanie peňazí kritizujú niektorí spisovatelia. Michal Hvorecký hovorí, že nemá problém s princípom solidárnej podpory medzi autormi. „Malo by to však byť na dobrovoľnej báze a najmä by sa mali dopredu nastaviť demokratické pravidlá, podľa ktorých by systém fungoval.“

O peniaze z Literárneho fondu nikdy nežiadal ani Ondrej Štefánik. „Možno keby tam sedeli mladší a schopnejší ľudia, grant by som si podal.“

Ministerstvo kultúry žiadne zmeny neplánuje. „Fond je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, do ktorej činnosti a rozhodovania ministerstvo nevstupuje,“ napísal hovorca Jozef Bednár.

Česi hodnotia svoje granty zadarmo

V českom literárnom fonde pracujú experti v komisiách bez nároku na odmenu.

BRATISLAVA. Česká obdoba nášho Literárneho fondu pracuje s omnoho nižším rozpočtom. Na rozdiel od Slovenska tu totiž umelci nemusia do fondu platiť povinné odvody. Na Slovensku sa pohybujú vo výške 2 percent z ich príjmov.

Česi získavajú výnosy z majetku, ktorý im zveril Národný investičný fond. V súčasnosti nadácia spravuje asi 65 miliónov českých korún.

Antonín Neumann, ktorý je zástupcom riaditeľa nadácie Český literárny fond, hovorí, že peniaze majú uložené prevažne v cenných papieroch. Každoročne z nich na svoju činnosť získajú asi 2 až 3 milióny korún, o ktoré potom môžu žiadať autori.

„V roku 2012 sme rozdelili spolu 2 515 000 Kč, čo predstavuje asi 143 príspevkov,“ vraví Neumann.

O grantoch rozhodujú podobne ako u nás externé komisie. Ich členovia na rozdiel od slovenských kolegov žiadne odmeny za posudzovanie grantov nemajú. „Pracujú úplne dobrovoľne,“ vysvetľuje Neumann.

Riaditeľ slovenského Literárneho fondu Ladislav Serdahély situáciu v Česku bližšie komentovať nechcel.

„Nadácia Český literárny fond je iná inštitúcia, ktorá inak pracuje aj inak získava peniaze,“ vraví Serdahély. „A majú ich aj podstatne menej. Možno keby mali viac peňazí, expertom v komisiách by aj platili.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  4. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  5. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  6. Kam do tepla v januári?
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  8. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  9. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  6. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  7. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  8. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  9. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  10. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 15 801
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 933
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 660
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 960
  5. Kam do tepla v januári? 2 492
  6. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 377
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 355
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 231
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 311
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život 1 099

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je Harabin a kto ho chce za prezidenta

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.

KOMENTÁRE

Harabin je šašo, nebezpečný bude Kotleba

Kotleba nemá čo prehrať, s hanbou neodíde, môže len oživiť svoj kapitál.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Záhadná petícia chce Štefana Harabina za prezidenta

Kto je Štefan Harabin a kto ho chce za prezidenta.

V Tatrách sa pripravte na silný vietor

Výstrahu druhého stupňa vydal Slovenský hydrometeorologický ústav.

Rašiho sesternica chce kúpiť mestské pozemky

Necelý rok pred voľbami je na stole predaj nehnuteľností pre jej autoumyváreň.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Harabin si za prezidenta trúfa, no k petícii za jeho kandidatúru sa nehlási

Občiansky kandidát na prezidenta potrebuje 15-tisíc podpisov. Bývalý šéf Najvyššieho súdu hovorí, že masovejšia podpora by ho do volieb posmelila.