Pri okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy hrali významnú úlohu aj zahraničné tajné služby, hovorí český historik a zakladateľ Ústavu pre štúdium totalitných režimov PAVEL ŽÁČEK.
Ako dlho pripravovalo sovietske vedenie násilnú okupáciu Československa? Bol podľa ruských archívov spúšťačom práve pozývací list Vasila Biľaka?
„Pozývací list bol dôležitý, no iba formálny manéver a vhodná zámienka. Na alternatívu okupácie sa pripravovalo ZSSR od skorých jarných mesiacov roku 1968. Presný dátum nepoznáme. Stále nie sú odtajnené viaceré kľúčové dokumenty .“
Čo nám dnes chýba?
„Dokumenty Generálneho štábu Sovietskej armády, no predovšetkým dokumenty útvarov KGB, ktorá zabezpečovala spolu s vojenskou kontrarozviedkou GRU prípravu okupácie, monitoring vnútropolitickej aj zahraničnopolitickej situácie. Podchytiť tiež mali konzervatívnych prosovietskych funkcionárov, paralyzovať reformných vrcholných československých predstaviteľov. Sledovať mali tiež západné spravodajské aktivity a v neposlednom rade aj aktivity občianskej spoločnosti proti okupácii.
Prečo cítilo ZSSR zmeny v Československu ako svoje ohrozenie?
„Mali obavy z prenosu demokratizačných trendov do ostatných satelitov aj samotného centra svojej moci. Navyše stále žili pod vplyvom maďarskej revolúcie v roku 1956 a jej krvavej obrany proti sovietskym tankom. Akákoľvek nestabilita či slabosť hoci i satelitného režimu bola aj ich nestabilitou a slabosťou. Obava zo straty mocenského postavenia v ČSSR či dokonca jeho opustenia Varšavskej zmluvy by bolo ukážkou ich slabosti a mohlo zmeniť pomery v strednej a východnej Európe. A možno nielen tam.“
Akú teda hrali úlohu počas okupácie tajné služby?
„Československo sa nachádzalo na západnej hranici sovietskeho impéria, takže určitú úlohu zohrala aj činnosť západných spravodajských služieb. Tie monitorovali všetky podstatné aktivity na východ od železnej opony. V Československu pôsobili oficiálni zástupcovia KGB a GRU i príslušníci nelegálnych rezidentúr, ktorí tiež aktivizovali prosovietske elementy v komunistickej strane či Štátnu bezpečnosť.“
A ako sa zachovala počas okupácie ŠTB, bola aspoň sčasti paralyzovaná pražskou jarou alebo spolupracovala so sovietskou KGB?
„Pražská jar zasiahla celú spoločnosť, dokonca sa premietla aj do tajnej polície. ŠtB sčasti paralyzovala. V tom čase bojovala o svoju novú tvár. Práve na konci augusta 1968 mala byť jej časť jej príslušníkov presunutá k Verejnej bezpečnosti. Prosovietske elementy však presadzovali vznik československej KGB na čele s Viliamom Šalgovičom a brzdili jej premenu. Zaujímavým je napríklad fakt, že o okupácii Československa sa dozvedeli dokonca iba deň vopred niektorí oddaní príslušníci ŠTB. Tí sa v nočných hodinách podieľali na paralyzovaní viacerých inštitúcii.“
Kto z ŠTB bol o okupácii informovaný?
„Jednotlivci z vedenia: Šalgovič, Ripl či Bohumír Molnár, ktorého podriadení sa aktívne podieľali na zatknutí Dubčekovho vedenia.“
Ako teda v prvých dňoch okupácie reagovala ŠTB?
„Hádam prvýkrát išla časť jej príslušníkov s ľudom – nemalá časť jej členov sa pridala v prvých dňoch na stranu protiokupačných síl. Až na malé výnimky sa v prvých dňoch odmietli podieľať na zatýkaní občanov ČSSR, vrátane vrcholných politických predstaviteľov. Iba jednotlivci z Hlavnej správy Štátnej bezpečnosti a hlavne podriadení plukovníka Molnára z krajskej správy v Prahe sa aktívne podieľali na izolácii a zatknutí Dubčekovho vedenia. Niektorí sa vtedy otvorene postavili proti svojmu „vedeniu“ v KGB, čo počas normalizácie prinieslov tajnej službe čistky.“
Ako vnímali správy o okupácii Československa v zahraničí?
„Tvrdo ju odsúdili. Súhlasilo iba niekoľko komunistických subjektov, podporujúcich vždy a vo všetkom politiku Moskvy. Napriek tomu sa ZSSR na viac ako dvadsať rokov podarilo situáciu v Československu stabilizovať. Pochopiteľne na úkor všetkých občanov.“
Dajú sa ešte po 45 rokoch objaviť nové fakty o okupácii Československa?
„Zaujímavé sú ruské archívy KGB, ale pozoruhodné by mohli byť aj archívy západných, najmä spravodajských subjektov. Na ich otvorenie si však ešte asi chvíľku počkáme. Aspoň budeme mať možnosť zamiesť si pred vlastným prahom a vypočuť stále žijúcich svedkov.“
Mozaika storočia
Veľké dejiny štátnikov sa často zapísali do dejín menších, ale o to nápadnejších – do konkrétnych ľudských osudov.
Pri 45. výročí okupácie Československa obnovuje denník SME svoj projekt Mozaika storočia, ktorý sa bude zameriavať na najvýznamnejšie dejinné udalosti 20.storočia v príbehoch ľudí.
Aké sú vaše spomienky na prvé dni okupácie? Pošlite nám svoj príbeh na adresu spravodajstvo@sme.sk. Príbehy uverejníme na webe, prípadne aj v novinách.

Beata
Balogová
