Nevedia o ňom ani ministri vlády Ivety Radičovej.
BRATISLAVA. „Špióni odpočúvali priamo z ministerstva obrany,“ napísal v stredu denník Pravda na titulnej strane.
Pokračoval tvrdením, že „odpočúvanie si dokáže realizovať aj samotné ministerstvo obrany“ s odvolaním na niekdajšieho dôstojníka vojenskej tajnej služby, ktorého meno nezverejnila.
Prípady takýchto odpočúvaní sa mali týkať obdobia, keď ministerstvu šéfoval Ľubomír Galko (SaS).
Ak by boli tieto tvrdenia pravdivé, išlo by o závažné porušenie zákonov. Vojenskí tajní totiž môžu telefonáty odpočúvať len prostredníctvom polície a vlastný systém odpočúvania by nemali mať.
Podozrenia pre SME nikto nepotvrdil. Odmietli ich ministerstvo obrany, Galko, Iveta Radičová ako bývalá zastupujúca ministerka obrany (za SDKÚ) aj vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic (vtedy KDH, dnes Nova).
Maximum, čo sa o tajných službách dozvieme, sú cielené úniky do médií, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Iba prepočúvajú
„Ministerstvo obrany, respektíve Vojenské spravodajstvo, nedisponuje technickým zariadením, ktoré by umožňovalo zaznamenávanie telekomunikačných činností,“ odpísalo ministerstvo.
Takéto činnosti im podľa oficiálnej odpovede technicky zabezpečuje polícia. „Vojenské spravodajstvo môže len prepočúvať hovory zadávané a zaznamenávané políciou na základe zákonného rozhodnutia sudcu.“
Podozrenia popiera aj Galko. „Je to absolútny nezmysel. Vojenské spravodajstvo nemá vlastné odpočúvacie zariadenie, všetky odpočúvania sa realizujú na polícii.“
Vojenskí tajní ich podľa neho len spracúvajú a archivujú. Tvrdenie anonyma považuje za snahu zdiskreditovať ho.
Aj Radičová vraví, že nemá žiadne informácie o oddelenom systéme odpočúvania na obrane.
Ak by to tak bolo, ide podľa nej o vážny prešľap. Myslí si však, že nové tvrdenia sú skôr len ďalšou mocenskou hrou okolo tajných služieb.
Vraj na to nemajú
„Nemá to oporu v zákone a myslím, že to ani nie je v reálnych možnostiach ministerstva obrany,“ hovorí Lipšic.
Systém odpočúvania podľa informácií SME funguje nasledovne: zariadenie na odpočúvanie, ktoré je napojené na mobilných operátorov aj prevádzkovateľov pevných liniek, je len jedno. Má dva „koncové body“ – jeden ovládajú zamestnanci SIS a druhý policajti. Navzájom nedokážu kontrolovať, kto koho odpočúva.
Ak chce odpočúvať Vojenské spravodajstvo, požiada sudcu o povolenie a ak ho dostane, v papierovej podobe ho dá polícii.
Tá vykoná „stotožnenie“ – overí, či telefónne číslo naozaj využíva osoba, ktorá sa má odpočúvať. Keď policajti telefonáty nahrajú, uložia ich do systému, cez ktorý si ich obrana prehrá.
Vnútro aj SIS mlčia
„Odpočúvací systém podlieha režimu utajenia, a preto k otázkam, ktoré sa týkajú odpočúvacieho zariadenia, nemôžeme poskytovať informácie,“ odpísalo ministerstvo vnútra.
SIS sa nechce k prípadu vyjadrovať, keďže vo veci odpočúvania za Galka prebieha policajné vyšetrovanie.
Služba odpísala, že zákon nedovoľuje „verejne špecifikovať technické alebo logistické parametre používaných technických systémov“.
Za Galka mala tajná služba odpočúvať viacerých pracovníkov ministerstva obrany, no aj novinárov denníka Pravda. Dialo sa to so súhlasom súdu, ale na základe sporných žiadostí. Kauza stála Galka funkciu ministra obrany.
V súčasnosti sa preverujú aj podozrenia z tunelovania vojenskej tajnej služby za čias prvej vlády Roberta Fica.

Beata
Balogová
