Kandidáti priznávajú, že na zber podpisov využívajú platených brigádnikov.
BRATISLAVA. Je rozhorúčený štvrtok a v centre Bratislavy na seba narážajú partie zberačov podpisov pre prezidentských kandidátov. Kiskovci sú v oranžových tričkách, procházkovci v tmavomodrých.
Okamžite vzniká debata: koľko vám platia? A potom výmena podpisov na hárky u konkurencie - oba tímy sa zhodnú, že zbierať podpisy je fuška. Kandidát na prezidenta ich musí predložiť 15-tisíc.
Denník SME si vyskúšal prácu pri zbere pre Andreja Kisku. Kandidát ani agentúra, ktorá brigádnikov zabezpečuje, o tom nevedeli. Kiska priznáva, že za zber platí. „Nikto zadarmo v týchto horúčavách nebude stáť v meste.“
Radoslav Procházka svoju kampaň nechce komentovať. Ján Čarnogurský pripúšťa, že môže mať brigádnikov, vylúčil to len Peter Osuský z SaS.
Už aj anketa na Facebooku by mala väčšiu výpovednú hodnotu než zber podpisov pod prezidentskú kandidatúru, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Krátke poučenieKto zbiera podpisy pre prezidentských kandidátov, musí počítať s tým, že sa stretne s odmietaním, ignoranciou a hlavne nudou. Na jeden deň sme si to vyskúšali, podpisy sme zbierali pre Andreja Kisku cez agentúru Staff Agency.
Dostať sa do petičného tímu bolo jednoduché, stačilo zareagovať na internetový inzerát, ktorý ponúka prácu pre podnikateľa a filantropa. Meno Andrej Kiska oznámili až po nástupe do práce.
Ešte predtým absolvujem krátky pohovor s personalistkou agentúry Staff, ktorá s brigádnikmi komunikuje a zaúča ich. Zaujíma ju, či mám s podobnou prácou skúsenosti a čo od nej očakávam.
Čo dostane zberač
oranžové polepené tričko dve perá petičné hárky propagačné letáčiky menovku
Dva dni po telefonáte stojím s piatimi brigádnikmi pred Euroveou. Dostávame zmluvu a do očí každému udrie plat. Je iný, než aký ponúkali v inzeráte.
Za hodinu práce nedostanem sľúbené 2 až 2,50 eura, hodnotiť budú iba počty podpisov.
Za celý august treba nazbierať tisíc podpisov, odmenou za to je 150 eur. Kto nazbiera menej, dostane od agentúry za jeden podpis len 0,125 eura. Kiska pritom agentúre posiela „2,50 eura na osobohodinu“.
Dostávam petičné hárky, perá a propagačné materiály. Všetci musia podpísať ich prevzatie, nevrátenie sa pokutuje. Najviac zamrzí strata trička s logom Kisku, jeho hodnota je viac ako desať eur.
Po vybavení formalít ešte nasledujú inštrukcie, koho oslovovať a ako reagovať na otázky ľudí. Viem, čo povedať, ak bude niekto tvrdiť, že Kiska je bohatý človek a nerozumie problémom obyčajných ľudí alebo že zbohatol vďaka pôžičkám s vysokým úrokom.
Odpoveď má znieť, že spoločnosti Quatro a Triangel sú férové bankové spoločnosti, ktoré vždy poskytovali pôžičky zodpovedne a že Kiska nič nesprivatizoval a nič nedostal zadarmo.
Rozdeľujeme sa do dvojíc a ideme zbierať. Hneď ako si oblečiem oranžové tričko, prichádza pracovník SBS. Pýta sa, či máme povolenie. Keďže ho agentúra nevybavila, odchádzam s ďalším brigádnikom z areálu ochodného centra a vyrážame do centra mesta.
FOTO SME - MATEJ DUGOVIČ
Zaberá len anjelJe štvrtok doobeda, veľa ľudí nestretávame. Našou cieľovou skupinou majú byť hlavne pravicoví voliči, ľudia v produktívnom veku, študenti a maďarská menšina.
Oslovujem mladý pár, Kisku nepoznajú. Prvých desať centov si zarobím, keď spomeniem charitatívnu organizáciu Dobrý anjel. Odmením ich propagačnými letáčikmi. Presúvame sa na ďalšie miesto, ale stále sa nedarí. Väčšina ľudí sa po oslovení ani neobzrie. Skúšame Sad Janka Kráľa, kde je veľa matiek s deťmi.
Ak niektorá zaberie, tak na slovné spojenie Dobrý anjel. Je ich stále málo, prešlo dve a pol hodiny a nemám zarobené ani jedno euro.
Zúfalá pomocŠtyri podpisy získané v parku sú napokon najväčší úspech. Ani na rušnej Poštovej ulici to nie je o nič lepšie. Otravovanie ľudí nepomáha, iba málokto sa nechá vyrušiť. Jeden pán zvažuje, že sa podpíše, obáva sa však zneužitia údajov z petičného hárku.
Prípadov, že za nami niekto príde sám, je zúfalo málo. So stúpajúcou teplotou klesá naša chuť do práce aj ochota okoloidúcich. Pred pol druhou sa vzdávame.
Zamestnankyňa agentúry poobede telefonuje a zisťuje, koľko mám podpisov. Ja jedenásť, kolega ich má deväť. Na jej hlase nepoznať, či je to veľa, alebo málo.
